Sobota 29. týždňa v Cezročnom období

Predstavte si na chvíľu záhradu, v ktorej niekto s trpezlivosťou a láskou sadí strom. Rok čo rok k nemu prichádza, obzerá konáre, hľadá náznak života, nejaký plod, ktorý by potvrdil, že táto námaha mala zmysel. V dnešnom evanjeliu nás Ježiš pozýva do tohto obrazu – do obrazu figovníka, ktorý neprináša ovocie. Majiteľ by ho najradšej vyťal, lebo len „vyčerpáva pôdu“. Ale záhradník, ten, ktorý pozná každú vetvičku, prosí o čas: „Pane, nechaj ho ešte tento rok... okopem ho a pohnojím.“ Je to obraz Božej trpezlivosti, ktorá sa nikdy neunaví, ktorá vždy hľadá spôsob, ako dať život tam, kde sa zdá, že už nič nerastie.

Benjamin Vo, náš drahý Ben, bol chlapcom, ktorý bol v našich životoch ako ten najvzácnejší strom. Bol brilantný, s mysľou, ktorá dokázala vnímať svet cez logiku matematiky a zložitosť technológií, no bol to predovšetkým chlapec s nežným srdcom. Spomeňte si na momenty, keď sa v jeho izbe ozýval zvuk bubnov, na ktorých sa tak sústredene učil hrať, zatiaľ čo jeho brat Ryan sa k nemu túlil, aby boli spolu. V týchto chvíľach nešlo o výkon, nešlo o to, či je rytmus dokonalý. Išlo o to, že boli spolu. Ben bol chlapec, ktorý miloval život, miloval svoje „con chim airlines“, miloval oblohu a lietadlá, ktoré preňho neboli len strojmi, ale symbolmi slobody a vzletu.

Štyri mesiace už kráčate cestou, ktorá je pre vás, Alan a Thao, taká strmá. Viem, že v tichu domova, keď sa spomienky na Bena vynoria – možno pri pohľade na jeho stôl, na jeho veci, na prázdne miesto pri spoločnom stole – sa v srdci ozýva otázka, ktorú Ježiš v evanjeliu tak rázne odmieta. Keď sa ľudia pýtali na Galilejčanov, ktorých krv Pilát zmiešal s obetami, pýtali sa: „Kto zhrešil?“ Hľadali vinu. Hľadali príčinu v ľudskom konaní. Ježiš im odpovedá: „Myslíte si, že boli väčšími hriešnikmi? Vôbec nie!“ Dnes vám chcem s hlbokou úctou a v mene milosrdného Boha povedať túto pravdu: Choroba, ktorá si vyžiadala Benov život, nebola trestom. Nebola zlyhaním. Nebola výsledkom ničoho, čo by ste vy, alebo ktokoľvek iný, urobili alebo zanedbali. Sú veci v tomto krehkom svete, ktoré sú tak ďaleko za hranicou akejkoľvek ľudskej kontroly, že žiadna bdelosť, žiadna starostlivosť a žiadna bolesť na svete by ich nedokázali zastaviť. Vy ste pre Bena neboli len rodičmi; boli ste jeho celým svetom, jeho prístavom, tými, ktorí ho držali za ruku, keď sa svet začal triasť. Boh vás neobviňuje. On neposiela bolesť ako skúšku krutosti. On stojí presne tam, kde plačete vy, a delí sa o vaše slzy. Zložte tento ťažký kameň viny zo svojich ramien. Vy ste neprehliadli nič. Vy ste milovali všetko, čo sa v ľudských silách milovať dalo. Boh si Bena nevzal preto, že by ste vy zlyhali, ale preto, že jeho pozemský beh dospel k svojmu cieľu a on už teraz smie spočinúť v nebeskom pokoji.

Svätý Pavol v Liste Efezanom hovorí: „Žite tak, ako je dôstojné povolania, ktorého sa vám dostalo: so všetkou pokorou, miernosťou a trpezlivosťou, znášajte sa navzájom v láske.“ Pavol nás vyzýva, aby sme neboli ako „nemluvňatá, ktoré zmieta vlnobitie“. Hovorí o raste do „plnej miery Kristovej“. Benov život bol takýmto rastom. Spomeňte si na tú chvíľu, ktorú nám rodina zverila – keď pätnásťročný Ben, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku, ponúkol svoje celoživotné úspory z prasiatka, aby pomohol strýkovi Williamovi, ktorý trpel po mŕtviciach. Nikdy to prasiatko nerozbil, nebolo to treba, ale tá ponuka – to, že chlapec v jeho veku chcel unáhlene a celým svojím srdcom odovzdať všetko, čo mal, pre niekoho iného – to je ten pravý obraz jeho duše. To je tá „plná miera“, o ktorej píše Pavol. Ben nebol len chlapec s brilantnou mysľou, bol to chlapec s veľkým, štedrým srdcom.

Ryan, brat môj drahý, ty, ktorý si s Benom zdieľal toľko chvíľ – od smiechu v obývačke až po spoločné cesty a tiché chvíle v aute – ty vieš, aké to je mať po boku niekoho, kto pre teba znamenal svet. Keď ti brat chýba, nezabudni, že tá láska, ktorú ste spolu prežili, sa neodstránila. Ona ostáva v tebe. Ben ťa sprevádza z toho tichého, bezpečného miesta v nebi, kde už niet žiadnych nemocničných stien, kde sa celá bolesť rozplynula v Božom svetle. Kráčaj ďalej s odvahou, pretože máš v nebi niekoho, kto na teba hľadí s úsmevom.

Možno sa dnes pýtate, ako prežiť ďalší deň, ako urobiť ten ďalší krok na ceste, ktorá sa zdá byť pridlhá. Netreba hneď vidieť celý horizont. Stačí urobiť to, čo hovorí evanjelium: nechať sa okopať a pohnojiť Božou milosťou. Až vás nabudúce zastihne ticho, neuhýbajte pred ním. Zatvorte oči, nadýchnite sa a predstavte si oblohu, na ktorú sa Ben tak rád pozeral, keď sledoval svoje milované lietadlá. Povedzte v duchu tú jednoduchú, tichú vetu: „Pane, zverujem ti Bena... a zverujem ti aj seba.“ On vás podrží. On je ten, ktorý nás miluje viac, než si dokážeme predstaviť. Benjamin Đại Dương Vo, náš drahý Ben, oroduj za svojich rodičov, oroduj za svojho brata Ryana a doveď nás všetkých tam, kde svetlo nepozná žiadny súmrak. Amen.