Spomienka na svätú Teréziu od Dieťaťa Ježiša, pannu a učiteľku Cirkvi

Keď Jób uprostred svojho nesmierneho utrpenia volá: „Ó, keby boli moje slová zapísané, keby boli vryté do skaly železným dlátom,“ neprosí o nič iné, než aby jeho bolesť a jeho nádej mali trvalé svedectvo. Chce, aby pravda o jeho živote – a o jeho Bohu – zostala vyrytá do samotnej podstaty sveta. Dnes, v spomienke na svätú Teréziu od Dieťaťa Ježiša, nás Cirkev pozýva k tejto istej detskej, a predsa nesmierne hlbokej istote. Terézia, táto mladá duša, ktorá prešla životom ako blesk a zanechala po sebe stopu večnosti, nám hovorí, že cesta k Bohu nie je v zložitosti, ale v úplnom odovzdaní sa. Je to cesta „malej cesty“, cesta, na ktorej sa aj ten najmenší skutok lásky stáva vrytým do večnosti.

Pozrite sa na túto skalu, do ktorej Jób túžil vryť svoju vieru. Čo je to za skalu? Je to vedomie, že „môj Vykupiteľ žije“. Nie je to teória, nie je to abstraktná myšlienka. Je to živá osoba, ku ktorej sa Jób obracia, keď sa všetko ostatné rozpadá. Keď sa dnes pozeráme na život nášho drahého Benjamina, vidíme chlapca, ktorého život bol ako táto vrytá pravda. Ben nebol len chlapec, ktorý sníval o technológiách, o cloude, o tom, ako postaviť niečo, čo spája ľudí. On bol chlapec, ktorý v sebe niesol akúsi vnútornú jasnosť, akýsi pokoj, ktorý sa nedal zlomiť ani vtedy, keď sa jeho vlastné telo stalo jeho najväčšou výzvou. Spomeňte si na jeho fascináciu lietadlami, na tú jeho túžbu vidieť svet z výšky, na to, ako s otcom Alanom plánoval „con chim airlines“. V tej jeho zvedavosti nebolo len chladné inžinierstvo; bola to túžba po slobode, túžba po tom, aby sa duša mohla vzniesť nad obmedzenia tohto sveta.

Ježiš v evanjeliu posiela svojich učeníkov ako „baránkov medzi vlkov“. Posiela ich bez ničoho, bez vreciek, bez sandálov, s jedinou úlohou: priniesť pokoj. Aký zvláštny príkaz! Ako môže niekto bez ničoho priniesť pokoj do sveta, ktorý je taký plný vlkov a neistoty? Ježiš nám tým ukazuje, že pokoj, ktorý prinášame, nie je náš vlastný. Je to pokoj, ktorý sme dostali, a ktorý sa šíri len vtedy, keď sme ochotní byť prázdnymi nádobami. Ben bol takouto nádobou. On nebol chlapec, ktorý by sa chcel niečím pýšiť. Bol tichý, bol vnímavý, bol ako ten učeník, ktorého Ježiš posiela do „domu“, aby tam priniesol požehnanie. A viete, čo je na tom najkrajšie? Že tento pokoj sa nestráca. On sa vracia, ak ho dom neprijme, ale on zostáva v nás, v tých, ktorí sme ho milovali.

Alan, Thao, Ryan, viem, že tieto tri mesiace sú ako dlhá, nekonečná noc. Viem, že v tichu, keď sa svet na chvíľu zastaví, sa k vám vracajú spomienky ako ozveny v prázdnej hale. Možno vidíte Benove topánky pri dverách, možno počujete jeho smiech, keď sa hral s technológiami, alebo si spomeniete na ten moment, keď sa chcel podeliť o všetko, čo mal, aby pomohol strýkovi. Chcem vám dnes povedať niečo, čo musíte počuť hlboko v srdci: vy ste nepochybili. Žiadna vaša myšlienka, žiadna vaša modlitba, žiadna vaša snaha nebola zbytočná. Choroba, ktorá prišla, nebola trestom, nebola vaším zlyhaním, nebola dôsledkom niečoho, čo ste urobili alebo neurobili. Je to tajomstvo, ktoré nás presahuje, ale Boh, ktorý je „Vykupiteľom“, nie je Bohom, ktorý by vás obviňoval. On vás drží v náručí práve vtedy, keď sa cítite najviac zlomení. Prosím, odložte tú ťažkú batožinu viny, ktorú možno nosíte. Vy ste boli pre Bena celým jeho svetom, jeho prístavom, jeho láskou. A táto láska je to, čo zostáva. Ona je vrytá do skaly, o ktorej hovoril Jób.

Pozrite sa na to, ako Ježiš hovorí: „Ak je tam syn pokoja, váš pokoj na ňom spočinie.“ Ben bol synom pokoja. On prinášal pokoj do vášho domova, do vašich životov, do sŕdc všetkých, ktorí ho poznali. A tento pokoj teraz nezmizol. On sa vrátil k zdroju, k Bohu, ktorý ho stvoril. Keď sa modlíte, keď cítite tú prázdnotu, vedzte, že Ben je v tom pokoji s vami. On nie je niekde ďaleko, v nejakej abstraktnej diaľke. On je v prítomnosti Toho, ktorý je „Pánom žatvy“. A žatva je veľká. Benov život, hoci krátky, bol bohatou žatvou lásky, štedrosti a svetla, ktoré stále svieti.

Ryan, brat môj, ty si bol svedkom jeho radosti. Viem, že teraz kráčaš inou cestou, že sa tvoj svet zmenil. Ale nezabudni, že ty si nositeľom tej istej iskry, ktorú mal Ben. Ty si ten, ktorý môže ďalej snívať tie veľké sny, ktorý môže ďalej budovať, ktorý môže ďalej milovať. Ben ťa sprevádza. On je tvojím tichým spoločníkom, ktorý sa na teba pozerá s láskou, ktorú teraz vidí v plnosti, bez akéhokoľvek obmedzenia. Neboj sa žiť, neboj sa radovať, neboj sa snívať. Všetko to, čo ste spolu zdieľali, je tvojím pokladom, ktorý ti nikto nevezme.

Keď sa dnes pozrieme na svätú Teréziu, vidíme dievča, ktoré sa nebálo byť „malou“. Nebála sa svojej slabosti, pretože vedela, že v nej sa prejavuje Božia sila. Ben bol tiež taký – silný vo svojej jemnosti, brilantný vo svojej skromnosti. On nepotreboval veľké gestá, aby ukázal, kým je. Stačilo, že bol. Stačilo, že sa usmieval. Stačilo, že sa chcel podeliť o svoje „prasiatko“, aby pomohol inému. To je to, čo Boh hľadá. On nehľadá veľké výkony, on hľadá srdcia, ktoré sú ochotné sa darovať. A Benovo srdce bolo darom, ktorý sa rozdal naplno.

Možno sa dnes pýtate: „Pane, prečo? Prečo tak krátko?“ Jób sa pýtal to isté. A Boh mu neodpovedal vysvetlením, ale svojou prítomnosťou. Boh sa zjavil Jóbovi ako ten, ktorý drží celý vesmír v rukách. A dnes sa zjavuje vám. On je tým, ktorý drží Bena, a ktorý drží vás. On je tým, ktorý vie o každej vašej slze, o každej vašej prebdenej noci, o každej vašej otázke. A jeho odpoveďou je kríž, ktorý vedie k vzkrieseniu. Jeho odpoveďou je prázdny hrob, ktorý znamená, že smrť nemá posledné slovo. Benjamin Vo, náš drahý Ben, žije. Žije v Bohu, žije v láske, žije v každom skutku milosrdenstva, ktorý sa v jeho mene koná.

Keď odídete z tohto miesta, vezmite si so sebou túto jednu vec: „Môj Vykupiteľ žije.“ Keď vás prepadne smútok, keď sa budete cítiť sami, zastavte sa. Nadýchnite sa. Pozrite sa na oblohu, na tú oblohu, ktorú Ben tak miloval, a povedzte: „Pane, verím, že uvidím dobrodenia tvoje v krajine žijúcich.“ A v tom momente, v tej tichej viere, nájdete pokoj. Nájdete silu urobiť ďalší krok. Nájdete nádej, ktorá nie je len želaním, ale istotou. Ben je v bezpečí, a vy ste v bezpečí v Jeho náručí. Nech vás tento pokoj sprevádza, nech vás obklopuje, nech vás dvíha, kým sa raz všetci nestretneme tam, kde už niet sĺz, len večná radosť. Amen.