Piatok dvadsiatej siedmej týždňa v Cezročnom období

Stojíme dnes v tichosti pred tajomstvom, ktoré je staršie ako naše najhlbšie otázky, a predsa sa nás dotýka s takou naliehavosťou, akoby sa stalo práve teraz. V dnešnom evanjeliu nás Ježiš pozýva do reality, ktorú často prehliadame: „Keď silný ozbrojenec stráži svoj dvor, jeho majetok je v bezpečí. Ale keď príde niekto silnejší, premôže ho, vezme mu výzbroj, na ktorú sa spoliehal, a korisť rozdelí.“ Je to obraz boja medzi svetlom a tmou, medzi strachom a nádejou. A práve v tomto boji, v tejto každodennej bitke o našu vieru, sa stretávame s príbehom nášho drahého Benjamina.

Benjamin Vo bol chlapec, ktorého myseľ bola ako precízny, brilantný prístroj. Pamätáte si na tú jeho fascináciu svetom technológií, cloudu a letectva? On nebol len chlapec, ktorý sa hral. On bol chlapec, ktorý skúmal. Keď hovoril o svojom sne, o „con chim airlines“, v jeho očiach sa zračila radosť, ktorá nepoznala hranice. Bol to úsmev človeka, ktorý vidí za horizont, ktorý vie, že život je niečo viac než len to, čo vidíme na zemi. Ben mal v sebe tú zvláštnu zvedavosť, ktorá sa neuspokojila s povrchom. On chcel vedieť, ako veci fungujú – a to nielen v počítačoch, ale aj v srdciach ľudí. Chcel stavať, chcel tvoriť, chcel byť užitočný.

Svätý Pavol v Liste Galaťanom nás dnes vyzýva k viere: „Ten, kto je spravodlivý z viery, bude žiť.“ Táto viera nie je len súhlas s nejakými poučkami. Je to dôvera, že aj keď sa náš dom chveje, aj keď sa zdá, že silný ozbrojenec – naše obavy, naše „prečo“ – drží všetko v rukách, prichádza niekto silnejší. Prichádza Kristus. On je ten, kto nás vykupuje z každého prekliatia, aj z prekliatia našej vlastnej bolesti a bezmocnosti.

Alan a Thao, viem, že tieto dni, tri mesiace po tom, čo Ben odišiel do Otcovho domu, sú pre vás časom, keď sa pýtate, kde je tá sila, ktorá premáha tmu. V tichu noci, keď sa smútok pripomína najintenzívnejšie, sa do sŕdc vkráda tieň pochybností. Pýtate sa, či ste niečo neprehliadli, či ste mohli urobiť viac, či ste niečo zanedbali. Chcem vám dnes v mene milosrdného Boha, ktorý je Otcom každého z nás, sňať tento kameň z vašich sŕdc. Vy ste nepochybili. Choroba, ktorá si vyžiadala Bena, nebola vašou vinou. Boh neposiela utrpenie ako trest. Choroba je súčasťou tohto padlého sveta, je to niečo, čo prichádza bez ohľadu na to, ako veľmi milujeme a ako veľmi sa snažíme. Vy ste boli pre Bena celým svetom, jeho prístavom, jeho bezpečím. Boli ste tými, ktorí ho držali za ruku, keď sa svet začal chvieť. Nič, čo ste urobili alebo neurobili, túto búrku nespôsobilo. Prosím, odložte túto ťažkú batožinu viny. Boh vás neobviňuje, tak sa neobviňujte ani vy. Ben vás miloval práve takých, akí ste – obetavých, trpezlivých, milujúcich.

Spomeňte si na ten moment, ktorý je taký výstižný pre Benovu povahu: keď sa dozvedel o trápení svojho strý strýka, chcel mu ponúknuť celé svoje prasiatko. Nikdy to prasiatko nerozbil, nikdy ho nevyprázdnil, ale tá ponuka – to, že chlapec v jeho veku chcel dať všetko, čo mal, pre niekoho iného – to je ten najkrajší plod, aký môže život priniesť. To je tá láska, ktorá premáha každú silu. A tento plod, tento skutok jeho srdca, zostáva. On nezmizol. On je vrytý do večnosti, ktorú Boh drží vo svojich dlaniach. Keď dnes vidíme, ako sa v jeho mene dejú tiché skutky milosrdenstva, ako čistá voda prúdi v studniach tam, kde bola len tíseň, vieme, že Benov život prináša ovocie, ktoré nepozná koniec. On sa stal anjelom pre mnohých ľudí. To je to, čo robia anjeli: prinášajú Božiu starostlivosť tam, kde je smäd a núdza. Benova láska stále tečie. Ona nezastala.

Ryan, brat môj, ty si s ním zdieľal toľko chvíľ. Ty si videl ten jeho úsmev, keď ste spolu objavovali svet. Viem, že teraz je tvoja cesta iná, že sa tvoj svet zmenil. Ale nezabudni: Benova zvedavosť, jeho radosť zo života, jeho vernosť nezomreli. Ony prešli do teba. Ty nesieš časť z tohto svetla ďalej. Keď sa pozeráš na svet, keď snívaš o budúcnosti, Ben je tam s tebou. On je tvojím tichým spoločníkom. On ťa povzbudzuje, aby si lietal vysoko, aby si sa nebál snívať, aby si žil naplno. Neži v tieni smútku, ale ži v svetle spomienok. Ben ťa sprevádza, tak blízko, ako dych. Ty nesieš jeho odkaz ďalej – odkaz chlapca, ktorý chcel pomáhať, ktorý chcel dávať, ktorý chcel milovať. Nech je tvoj život oslavou toho, čo ste spolu zdieľali.

Ježiš v evanjeliu hovorí: „Kto nie je so mnou, je proti mne, a kto so mnou nezhromažďuje, rozhadzuje.“ Ben bol ten, kto zhromažďoval. Zhromažďoval úsmevy, zhromažďoval spomienky, zhromažďoval lásku svojej rodiny. On nebol chlapec, ktorý by rozhadzoval alebo ničil. On bol staviteľ. A teraz, keď je v „Banquet of Heaven“, v nebeskej hostine, on tam zhromažďuje aj vás. On čaká na ten deň, keď sa opäť stretnete, a tá radosť bude úplná. Dovtedy však nenechajte svoje srdcia roztrhať smútkom. Dovoľte Bohu, aby bol tým „silnejším“, ktorý vás chráni. On je ten, kto premáha každého nepriateľa, aj nepriateľa menom „smrť“.

Keď dnes odídete z tohto miesta, nerobte si veľké plány. Neurobte žiadne veľké rozhodnutia. Stačí jedno: keď vás prepadne smútok, neuhýbajte pred ním. Priznajte si ho, ale potom sa pozrite na oblohu – na tú oblohu, ktorú Ben tak miloval – a v tichu srdca povedzte: „Pane, ďakujem ti za pätnásť rokov, ktoré si nám požičal toto nebeské dieťa. Zverujem ti Bena a zverujem ti aj náš ďalší krok.“ On vás neopustí. Benjamin Đại Dương Vo, náš drahý Ben, oroduj za nás. Oroduj za svojich rodičov, aby cítili pokoj. Oroduj za svojho brata Ryana, aby mal silu lietať vysoko. A my, ktorí tu zostávame, sľubujeme, že budeme stavať svoje životy na Kristovi, až kým sa raz všetci nestretneme v dome nášho Otca, kde už nebude viac sĺz, len večná radosť. Amen.