Slávnosť všetkých svätých

Predstavte si na chvíľu nekonečne veľký zástup ľudí, ktorý sa tiahne až za obzor, až tam, kde sa nebo stretáva so zemou. V dnešnom prvom čítaní z Knihy Zjavenia vidí svätý Ján práve tento zástup: „veľký zástup, ktorý nikto nemohol spočítať, zo všetkých národov, kmeňov, plemien a jazykov.“ Stoja pred trónom, oblečení v bielom rúchu, v rukách držia palmové ratolesti. Je to víťazný sprievod. A keď sa jeden zo starších pýta: „Kto sú títo a odkiaľ prišli?“, odpoveď je jasná a hlboká: „To sú tí, čo prichádzajú z veľkého súženia; svoje rúcha si oprali a vybielili v Baránkovej krvi.“

Benjamin Vo, náš drahý Ben, je teraz súčasťou tohto nespočetného zástupu. Keď myslím na Bena, nevidím ho ako niekoho vzdialeného, niekoho, kto by sa stratil v anonymite toho veľkého davu. Vidím ho ako chlapca, ktorý mal úžasnú schopnosť všímať si detaily, ktorý miloval svet a všetko, čo v ňom bolo krásne. Spomeňte si na jeho fascináciu lietadlami. Ben nebol len chlapec, ktorý sa pozeral na oblohu; on bol chlapec, ktorý rozumel, že veci sa musia skladať s presnosťou, aby mohli vzlietnuť. Keď s tatinom pozoroval lietadlá, keď sníval o svojej „con chim airlines“, bolo v tom niečo viac než len hobby. Bola v tom túžba po kráse, po poriadku, po tom, aby všetko malo svoje správne miesto a smer. Dnes, na slávnosť všetkých svätých, vieme, že Ben našiel ten najvyšší smer. Jeho život, hoci sa zdá byť v našich očiach tak krátky, bol ako vzlet, ktorý ho priviedol priamo do náručia toho, ktorý je sám Pánom všetkých ciest.

Svätý Ján v druhom čítaní hovorí: „Milovaní, teraz sme Božími deťmi a ešte sa neukázalo, čím budeme. Vieme však, že keď sa on zjaví, budeme mu podobní, lebo ho budeme vidieť takého, aký je.“ Toto je tá nádej, ktorá nás drží. Ben už vidí. On už nemusí hádať, už nemusí hľadať odpovede v kódoch alebo v matematických rovniciach. On vidí tvár toho, ktorý ho stvoril z lásky. A táto pravda je liekom na každú našu bolesť. Alan a Thao, viem, že štyri mesiace po tom, čo Ben odišiel domov, je táto cesta stále strmá. Viem, že sa v tichu noci pýtate: „Prečo práve on? Prečo tak skoro?“ Chcem vám dnes povedať niečo, čo musíte prijať ako liek pre svoje unavené srdcia. Choroba, ktorá si vyžiadala Benov život, nebola trestom. Nebola zlyhaním. Nebola výsledkom ničoho, čo by ste vy, alebo ktokoľvek iný, urobili alebo zanedbali. Sú veci v tomto krehkom svete, ktoré sú tak ďaleko za hranicou akejkoľvek ľudskej kontroly, že žiadna bdelosť, žiadna starostlivosť a žiadna bolesť na svete by ich nedokázali zastaviť. Vy ste pre Bena neboli len rodičmi; boli ste jeho celým svetom, jeho prístavom, tými, ktorí ho držali za ruku, keď sa svet začal triasť. Boh vás neobviňuje. On neposiela bolesť ako skúšku krutosti. On stojí presne tam, kde plačete vy, a delí sa o vaše slzy. Zložte tento ťažký kameň viny zo svojich ramien. Vy ste neprehliadli nič. Vy ste milovali všetko, čo sa v ľudských silách milovať dalo. Boh si Bena nevzal preto, že by ste vy zlyhali, ale preto, že jeho pozemský beh dospel k svojmu cieľu a on už teraz smie spočinúť v nebeskom pokoji.

Ježiš v evanjeliu na vrchu blahoslavenstiev hovorí: „Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.“ Ben mal srdce, ktoré bolo čisté a otvorené. Spomeňte si na tú chvíľu, keď pätnásťročný Ben, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku, povedal rodičom, že je ochotný obetovať celé svoje celoživotné úspory z prasiatka, aby pomohol strýkovi Williamovi, ktorý trpel po mŕtviciach. Nikdy to prasiatko nerozbil, nebolo to treba, pretože strýko mal potrebnú starostlivosť, no tá ponuka – to, že chlapec v jeho veku chcel unáhlene a celým svojím srdcom odovzdať všetko, čo mal, pre niekoho iného – to je ten pravý obraz jeho duše. To je tá láska, ktorá sa nepýta na vlastný zisk, ale vidí bolesť druhého. Táto láska neumrela. Ona pokračuje. Keď vidíme čistú vodu tečúcu zo studne v Cà Mau, vybudovanej v jeho mene, alebo keď vidíme tiché skutky dobroty, ktoré sa dejú skryte, vieme, že Benov duch stále žije a slúži. Táto láska je brnením, ktoré si obliekate aj vy, keď sa ráno zobudíte a rozhodnete sa pokračovať v živote, hoci by ste najradšej zostali v tme.

Ryan, brat môj drahý, ty, ktorý si s Benom kráčal bok po boku, ktorý si s ním podelil smiech, cesty i tiché chvíle – nezabudni, že tá bratská láska sa nestratila. Brat ti nechýba len v spomienkach, on ťa sprevádza z toho tichého, jasného miesta, kde už nie je žiadna choroba ani slzy. Kráčaj ďalej s odvahou, s tým istým úsmevom a dobrotou, akú mal on. Máš v nebi niekoho, kto na teba hľadí a prihovára sa za teba u samého Pána. Tvoj brat bol chlapec, ktorý sa nebál vzlietnuť, a ty teraz nesieš jeho odkaz ďalej – odkaz chlapca, ktorý chcel pomáhať, ktorý chcel dávať, ktorý chcel milovať.

A vy všetci, ktorí túto chvíľu prežívate doma, v tichu svojich izieb, možno s ťaživým krížom na pleciach, nech ste kdekoľvek – počujte tento hlas. Boh vás pozná po mene. Necháva vás obklopiť svojím milosrdenstvom. Až vás dnes večer prepadne ticho, neuhýbajte pred ním. Zatvorte oči, nadýchnite sa a v duchu povedzte túto jednoduchú vetu: „Pane, zverujem ti Bena... a zverujem ti aj seba.“ On vás podrží. On je ten uholný kameň, ktorý nikdy nesklame. Benjamin Đại Dương Vo, náš drahý Ben, oroduj za svojich rodičov, oroduj za svojho brata Ryana a doveď nás všetkých tam, kde svetlo nepozná žiadny súmrak. Amen.