Tridsiata nedeľa v cezročnom období

Predstavte si na chvíľu, ako sa v tichej dielni alebo pri písacom stole sústredene skláňa chlapec nad projektom. Má pred sebou rozložené súčiastky, možno kód, ktorý sa snaží vyladiť, alebo len mapu sveta, na ktorej si v duchu kreslí trasy svojich budúcich ciest. Benjamin Vo, náš drahý Ben, bol chlapcom, pre ktorého svet nebol len miestom na prežívanie, ale priestorom na objavovanie. Pamätáte si, ako s nadšením hovoril o svojom vysnívanom projekte „con chim airlines“? V tom názve, v tom jemnom detskom úsmeve, ktorý ho sprevádzal, keď o tom hovoril, bola skrytá túžba po vzlete, po niečom, čo presahuje hranice všednosti. Ben mal dar vidieť v obyčajných veciach – v lietadlách na oblohe, v technológiách, ktoré ovládal s takou ľahkosťou – niečo hlbšie, niečo, čo nás spája s nekonečnom.

Dnes, štyri mesiace po tom, čo Ben odišiel do nebeského otcovstva, sa aj my, tak ako on, učíme pozerať na svet inými očami. Čítali sme v evanjeliu o učencovi, ktorý sa pýtal Ježiša na to najdôležitejšie prikázanie. „Ktoré je najväčšie?“ pýta sa. A Ježiš, bez váhania, bez akéhokoľvek zložitého vysvetľovania, odpovedá priamo do srdca: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou... Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého.“ Toto nie je len teória. Toto je návod na život. A Ben, náš Ben, tento návod žil s takou prirodzenosťou, že sme si to možno ani neuvedomovali, kým bol medzi nami.

Spomeňte si na tú chvíľu, ktorú nám rodina zverila – keď pätnásťročný Ben, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku, povedal rodičom, že je ochotný obetovať celé svoje celoživotné úspory z prasiatka, aby pomohol strýkovi Williamovi, ktorý trpel po mŕtviciach. Nikdy to prasiatko nerozbil, nebolo to treba, pretože strýko mal potrebnú starostlivosť, no tá ponuka – to, že chlapec v jeho veku chcel unáhlene a celým svojím srdcom odovzdať všetko, čo mal, pre niekoho iného – to je ten pravý obraz jeho duše. To je tá láska, o ktorej hovorí Ježiš. Ben nebol len chlapec s brilantnou mysľou, bol to chlapec, ktorého „celá myseľ“ a „celé srdce“ boli nastavené na dobro druhých.

Alan a Thao, vy viete, čo to znamená niesť bremeno, ktoré sa nedá len tak odložiť. Keď sa ticho v dome rozleje a spomienky na Bena – na to, ako ho tatino počúval, keď rozprával svoje nekonečné, vymyslené príbehy, na to, ako sa Ryan k nemu túlil – vynoria sa v mysli, možno sa v hĺbke noci pýtate otázky, ktoré nemajú odpoveď. Prečo sa cesta musela skončiť tak skoro? Mohli sme niečo urobiť inak? Chcem vám dnes povedať niečo, čo musíte prijať ako liek na unavenú dušu. Choroba, ktorá si vyžiadala Benov život, nebola trestom. Nebola zlyhaním. Nebola výsledkom ničoho, čo by ste vy, alebo ktokoľvek iný, urobili alebo zanedbali. Sú veci v tomto krehkom svete, ktoré sú tak ďaleko za hranicou akejkoľvek ľudskej kontroly, že žiadna bdelosť, žiadna starostlivosť a žiadna bolesť na svete by ich nedokázali zastaviť. Vy ste pre Bena neboli len rodičmi; boli ste jeho celým svetom, jeho prístavom, tými, ktorí ho držali za ruku, keď sa svet začal triasť. Boh vás neobviňuje. On neposiela bolesť ako skúšku krutosti. On stojí presne tam, kde plačete vy, a delí sa o vaše slzy. Zložte tento ťažký kameň viny zo svojich ramien. Vy ste neprehliadli nič. Vy ste milovali všetko, čo sa v ľudských silách milovať dalo. Boh si Bena nevzal preto, že by ste vy zlyhali, ale preto, že jeho pozemský beh dospel k svojmu cieľu a on už teraz smie spočinúť v nebeskom pokoji.

Svätý Pavol v Liste Solúnčanom, ktorý sme počuli, hovorí o tom, ako sa veriaci stali „modelom pre všetkých“. Hovorí o radosti v Duchu Svätom aj uprostred súženia. Ben bol takýmto modelom. Nie preto, že by bol dokonalý v zmysle bezchybnosti, ale preto, že bol autentický. Jeho zvedavosť, jeho chuť do života, jeho schopnosť byť „funny dad“ spoločníkom pre svojho otca – to všetko boli prejavy Božej milosti, ktorá v ňom žiarila. A teraz, keď hľadíme na jeho život, vidíme, že táto láska nekončí. Ona sa premenila. Keď vidíme studňu „Giếng Gioan Baotixita“ v Cà Mau, ktorá v jeho mene prináša čistú vodu tým, ktorí ju nemajú, vidíme, ako Benova láska stále prúdi. Ako jeho „con chim airlines“ teraz lieta v nebeských výšinách a jeho dobrota sa dotýka ľudí, ktorých nikdy nestretol.

Ryan, brat môj drahý, ty, ktorý si s Benom zdieľal toľko chvíľ – od smiechu v obývačke až po spoločné cesty a tiché chvíle v aute – ty vieš, aké to je mať po boku niekoho, kto pre teba znamenal svet. Keď ti brat chýba, nezabudni, že tá láska, ktorú ste spolu prežili, sa neodstránila. Ona ostáva v tebe. Ben ťa sprevádza z toho tichého, bezpečného miesta v nebi, kde už niet žiadnych nemocničných stien, kde sa celá bolesť rozplynula v Božom svetle. Kráčaj ďalej s odvahou, pretože máš v nebi niekoho, kto na teba hľadí s úsmevom. Tvoj brat bol chlapec, ktorý sa nebál vzlietnuť. Ty teraz nesieš jeho odkaz ďalej – odkaz chlapca, ktorý chcel pomáhať, ktorý chcel dávať, ktorý chcel milovať.

Možno sa dnes pýtate, ako prežiť ďalší deň, ako urobiť ten ďalší krok na ceste, ktorá sa zdá byť pridlhá. Netreba hneď vidieť celý horizont. Stačí urobiť to, čo hovorí evanjelium: milovať. Milovať v malých veciach, milovať v tichu, milovať aj vtedy, keď je srdce ťažké. Až vás nabudúce zastihne ticho, neuhýbajte pred ním. Zatvorte oči, nadýchnite sa a predstavte si oblohu, na ktorú sa Ben tak rád pozeral, keď sledoval svoje milované lietadlá. Povedzte v duchu tú jednoduchú, tichú vetu: „Pane, zverujem ti Bena... a zverujem ti aj seba.“ On vás podrží. On je ten, ktorý nás miluje viac, než si dokážeme predstaviť. Benjamin Đại Dương Vo, náš drahý Ben, oroduj za svojich rodičov, oroduj za svojho brata Ryana a doveď nás všetkých tam, kde svetlo nepozná žiadny súmrak. Amen.