Piatok dvadsiatej tretej týždňa v Cezročnom období

Stojíme na štartovacej čiare každého nového dňa. Niekedy sa nám zdá, že naša dráha je jasná, inokedy máme pocit, že bežíme v hustej hmle, kde nevidíme ani na krok pred seba. Svätý Pavol nám dnes v liste Korinťanom ponúka obraz, ktorý je nám všetkým blízky: obraz atléta na štadióne. Hovorí nám: „Bežte tak, aby ste sa zmocnili ceny.“ A potom dodáva niečo, čo nás musí zastaviť: „Ja nebežím tak, ako na neistý cieľ, a nebojujem tak, akoby som chcel udierať do vzduchu.“

Predstavte si na chvíľu túto scénu. Ben, náš drahý Benjamin, bol chlapec, ktorý presne vedel, čo znamená dať do niečoho všetko. Nemyslím tým len jeho brilantnú myseľ, ktorá v detstve hravo prekonávala matematické úlohy starších spolužiakov, ani jeho fascináciu svetom technológií, kde sa cítil ako doma. Myslím na to, ako sa s plným nasadením postavil na badmintonový kurt. Pamätáte si, s akou radosťou a odhodlaním sa snažil zdokonaliť? Nebolo to o tom, či vyhrá pohár alebo trofej. Bolo to o tom, že „skúšať je to, na čom záleží“. Ben nebol typ, ktorý by sa bál zlyhania. Bol to chlapec, ktorý jednoducho veril, že život je dobrodružstvo, ktoré stojí za to prežiť naplno.

Keď sa dnes pozeráme na to, ako Ben bežal svoj životný pretek, vidíme chlapca, ktorý sa nikdy „nebil do vzduchu“. Každý jeho krok – či už to bolo objavovanie nových miest v Japonsku, alebo to tiché, sústredené „spotovanie“ lietadiel na letiskách po celom svete – mal v sebe hĺbku. Mal v sebe vášeň. A v tom všetkom, v tej jeho nekonečnej zvedavosti, bola jedna vec, ktorá žiarila najjasnejšie: jeho srdce. Spomeňte si na tú chvíľu, keď vo svojej detskej dobrote chcel ponúknuť celé svoje úspory, celú svoju pokladničku, aby pomohol strýkovi v núdzi. Nikdy ju nerozbil, nikdy ju nevyprázdnil, ale tá ponuka, tá čistá ochota dať všetko, čo mal, pre niekoho iného – to je ten imperiálny veniec, o ktorom píše Pavol.

Thao, Alan, Ryan, viem, že v týchto dňoch, keď sa bolesť občas prihlási ako nepozvaný hosť, sa možno pýtate, či bol ten pretek spravodlivý. Možno sa v tichu noci vraciate k otázkam, ktoré nemajú ľahké odpovede. Niekedy nás prepadne pocit viny, akoby sme boli zodpovední za to, že pretek skončil tak skoro. Dovoľte mi dnes, v mene Ježiša, ktorý sa díva na naše srdcia, sňať tento kameň z vašich ramien. Vy ste nepochybili. Choroba, ktorá si vyžiadala Bena, nebola vašou vinou. Boh neposiela utrpenie ako trest a Boh sa na vás nepozerá cez optiku vašich zlyhaní. Vy ste pre Bena boli tým najlepším prístavom, aký mohol mať. Milovali ste ho, chránili ste ho, dali ste mu svet. To, že sa jeho cesta skončila, nie je výsledkom vašej nepozornosti. Je to tajomstvo, ktoré presahuje náš ľudský zrak.

Evanjelium nám dnes kladie zrkadlo pred tvár. Ježiš hovorí: „Prečo vidíš triesku v oku svojho brata, a brvno vo vlastnom oku nezbadáš?“ Toto nie je karhanie. Je to pozvanie k hlbokej pravde. Často sme takí zameraní na svoje rany, na svoje otázky „prečo“, na svoje pocity viny, že nevidíme svetlo, ktoré nám Boh ponúka. Brvno v našom oku je často naša vlastná bolesť, ktorá nám bráni vidieť, že Ben je v bezpečí. Že Ben je v tom „Banquete neba“, o ktorom sme snívali. On už nebojuje, on už nemusí bežať v pretekoch, ktoré sú vyčerpávajúce. On dosiahol cieľ.

Ryan, brat môj, ty si bol svedkom Benovej radosti, jeho gigotov pri spomienke na „con chim airlines“, jeho nekonečnej lásky k lietadlám. Viem, že teraz je tvoj pretek iný. Ale nezabudni: Ben ťa sprevádza. Každý tvoj úsmev, každá tvoja snaha v škole či v športe, každá tvoja zvedavosť – to všetko je pokračovaním jeho príbehu. Ty si jeho predĺženou rukou na tejto zemi. Ži tak, aby si bol šťastný, pretože Ben by si nič iné neprial. On ťa povzbudzuje z večnosti.

Keď sa pozrieme na Benov život, vidíme niekoho, kto nikoho nesúdil. Bol to chlapec, ktorý mal v sebe prirodzenú empáriu. Aj keď mu bolo ťažko, dokázal sa usmievať. Tá čistota, s akou ponúkol pomoc strýkovi, je presne tým „odstránením brvna“, o ktorom hovorí Ježiš. On videl potrebu druhého skôr než svoju vlastnú. To je svätosť v praxi. To je to, čo mení svet.

Možno sa dnes cítite unavení. Možno máte pocit, že už nevládzete bežať. Ale počúvajte slová žalmu: „Aké milé sú tvoje príbytky, Pane zástupov!“ Boh nie je niekde ďaleko, sledujúc nás z výšky. On je v tom preteku s vami. On je ten, kto vám podáva vodu, keď ste smädní. On je ten, kto vás drží za ruku, keď sa vám podlamujú kolená. On je ten, kto vás objíma, keď sa cítite sami.

Nechajte Benov život, aby vás učil. Nechajte jeho lásku, aby prúdila cez vás – tak ako tá voda zo studne v Cà Mau, ktorá v jeho mene prináša život tým, ktorí ho potrebujú. To je Benov odkaz. On nie je minulosť. On je prítomnosť, ktorá nás volá k väčšej láske, k väčšej nádeji, k väčšej dôvere v Boha.

Keď dnes odídete z tohto miesta, neurobte nič veľkolepé. Stačí, ak si vezmete so sebou jedno rozhodnutie. Možno je to len to, že dnes niekoho obdaríte úsmevom, hoci sa vám nechce. Alebo že v tichosti poďakujete za to, že ste Bena mali, hoci len na krátky čas. Alebo že si spomeniete na jeho gigot a dovolíte si aspoň na chvíľu sa usmiať. To je spôsob, ako bežať tak, aby sme sa zmocnili ceny. To je spôsob, ako žiť v blízkosti Krista.

Benjamin Đại Dương Vo, náš drahý Ben, oroduj za nás. Oroduj za svojich rodičov, aby cítili pokoj, ktorý prevyšuje každú chápavosť. Oroduj za Ryana, aby mal silu lietať vysoko. A my, ktorí tu zostávame, sľubujeme, že budeme bežať s pohľadom upretým na Krista, až kým sa raz všetci nestretneme v dome nášho Otca, kde už nebude viac sĺz, len večná radosť. Amen.