Spomienka na svätého Ignáca Antiochijského, biskupa a mučeníka

Predstavte si na okamih, ako sa v tichom, jasnom letnom dni pozeráte na oblohu. Je to ten druh dňa, kedy je modrá farba taká hlboká a čistá, že máte pocit, akoby sa nebo dotýkalo zeme. V takýchto chvíľach sa človek prirodzene díva hore. Pre nášho drahého Benjamina to nebola len prázdna obloha. Pre neho to bola mapa nekonečných možností, dráha, po ktorej lietadlá stúpajú k svojim cieľom, priestor, ktorý ho fascinoval svojou veľkoleposťou. Ben mal myseľ, ktorá chápala svet v logických súvislostiach, v kódoch a v infraštruktúre, no jeho srdce bolo nastavené na frekvenciu, ktorú počuje len Boh. Dnes, štyri mesiace po tom, čo Ben prekročil prah večnosti, sa možno pýtate, ako sa pozerať na túto oblohu, keď sa zdá, že je v nej prázdno.

Apoštol Pavol v Liste Efezanom píše slová, ktoré sú ako svetlo v tme: „Nech osvieti oči vášho srdca, aby ste vedeli, aká je nádej, do ktorej vás volá.“ Pavol nám nehovorí, aby sme sa pozerali očami rozumu, ktoré hľadajú odpovede v tabuľkách či v logike, ktorú Ben tak bravúrne ovládal. Hovorí o očiach srdca. A srdce, najmä keď je zlomené, vidí inak. Vidí nádej, ktorú svet nepozná. Vidí Krista, ktorý bol vzkriesený a posadený po pravici Otca, „nad každé kniežatstvo, mocnosť a panstvo“.

Alan a Thao, viem, že štyri mesiace po tom, čo Ben odišiel do nebeského domova, sa vám svet zdá byť iným miestom. Viem, že sú dni, keď sa ticho izby stáva takmer fyzickým bremenom. Možno sa v týchto chvíľach vracajú otázky, ktoré sa snažíte zahnať: „Čo ak som niečo prehliadol? Čo ak som mohol urobiť viac?“ Chcem sa dnes dotknúť tohto kameňa, ktorý nosíte v srdci. Počúvajte pozorne: Ježiš v dnešnom evanjeliu hovorí svojim učeníkom: „Keď vás budú vodiť do synagóg... nestarajte sa, ako alebo čím sa budete brániť alebo čo budete hovoriť, lebo Duch Svätý vás v tej chvíli poučí.“

Chcem vám povedať niečo, čo musí zaznieť s úplnou jasnosťou: Choroba, ktorá si vyžiadala život vášho syna, nebola trestom. Nebola vaším zlyhaním. Nebola výsledkom vašej nepozornosti alebo niečoho, čo ste urobili či neurobili. Bola to tragédia tohto padlého sveta, ktorá prišla mimo akejkoľvek ľudskej kontroly. Vy ste pre Bena neboli len rodičmi; boli ste jeho celým vesmírom, jeho bezpečným prístavom, tými, ktorí ho držali za ruku, keď sa svet začal triasť. Nič, čo by ste urobili inak, by túto cestu nezmenilo. Zložte tento kameň viny. Pán vás neobviňuje. On vás drží v náručí práve takých, akí ste – zranených, unavených, ale nesmierne milovaných. Vy ste neprehliadli nič. Vy ste milovali všetko. Boh neposiela chorobu, on ju neposlal Benovi a neposlal ju ani vám ako skúšku vašej viery. On je ten, ktorý plače s vami, keď vy plačete.

Pozrite sa na to, ako Ben žil. Spomeňte si na to, ako chcel ponúknuť celé svoje celoživotné úspory z prasiatka, aby pomohol strýkovi Williamovi. Nikdy to prasiatko nerozbil, nebolo to treba, ale tá ponuka – to, že chlapec v jeho veku chcel unáhlene a bez váhania obetovať všetko, čo mal, pre niekoho iného – to je ten najkrajší obraz jeho duše. To je tá „pečať Svätého Ducha“, o ktorej píše Pavol. Ben nebol len chlapec s brilantným úsudkom pre technológie. On mal predovšetkým srdce, ktoré dokázalo milovať bezpodmienečne. Táto jeho štedrosť nezmizla. Ona pokračuje. Keď sa v jeho mene konajú skutky milosrdenstva – keď sa v dedinách v Cà Mau vďaka studni, ktorá nesie jeho meno, pije čistá voda – Benova láska stále prúdi. On sa stal prameňom života pre iných. To je to, čo robia anjeli: prinášajú Božiu starostlivosť tam, kde je smäd a núdza.

Ryan, brat môj drahý, ty si s ním zdieľal toľko chvíľ – cesty, smiech, tiché chvíle v aute i chvíle, keď ste spolu objavovali svet. Viem, že teraz je tvoja cesta iná a že cítiš obrovskú prázdnotu. Ale nezabudni, že Benova zvedavosť, jeho radosť zo života a jeho láskavosť neodišli s ním celkom z tohto sveta. Ony akoby prešli do tvojho srdca. Keď sa pozrieš dopredu, keď snívaš o tom, čo budeš v živote robiť, pamätaj, že Ben je s tebou. Nie ako tieň, ale ako tichý spolucestujúci, ktorý ťa povzbudzuje, aby si kráčal odvážne, aby si sa nebál snívať a aby si žil naplno. Neži v tieni smútku, ale v svetle toho, čo ste spolu prežili. Tvoj brat bol chlapec, ktorý sa nebál vzlietnuť. Ty teraz nesieš jeho odkaz ďalej – odkaz chlapca, ktorý chcel pomáhať, ktorý chcel dávať, ktorý chcel milovať.

Ježiš v dnešnom evanjeliu hovorí o Duchu Svätom, ktorý nás bude učiť. To je prísľub, ktorý platí aj dnes. Keď sa cítite stratení, keď nevidíte cestu, keď sa vám zdá, že už nemáte slová, ktorými by ste sa modlili, vtedy Duch Svätý hovorí za vás. On pozná každý záchvev vášho srdca, každú slzu, ktorú ste vy, Alan a Thao, vyplakali v noci, keď ste si mysleli, že vás nikto nevidí. On ich vidí. On ich počíta. On ich zbiera do svojej nádoby. Benjamin Đại Dương Vo – jeho stredné meno znamená „Veľký oceán“ – teraz odpočíva v oceáne Božej lásky, kde niet búrok, kde niet chorôb, kde niet sĺz. Je v bezpečí, v prístave, po ktorom túži každá ľudská duša.

Keď dnes odídete z tohto miesta, nerobte si veľké plány. Neurobte žiadne veľké rozhodnutia. Stačí jedna malá vec. Keď vás nabudúce prepadne vlna smútku, neuhýbajte pred ňou. Priznajte si ju, ale potom zdvihnite zrak – tam, k tej oblohe, ktorú Ben tak miloval, keď pozoroval lietadlá stúpajúce do výšok – a povedzte celkom potichu: „Pane, zverujem ti Bena a zverujem ti aj našu bolesť.“ On vás podrží. On vás nikdy neopustí. Benjamin Đại Dương Vo, náš drahý Ben, oroduj za svojich rodičov, aby pocítili hlboký pokoj, oroduj za svojho brata Ryana a veď nás všetkých bližšie k tomu svetlu, ktoré nepozná súmrak. Amen.