Spomienka na svätú Teréziu od Ježiša, pannu a učiteľku Cirkvi

Predstavte si na chvíľu starú, pergamenovú mapu, akú by si azda prezeral kartograf, ktorý sa snaží zachytiť niečo neuchopiteľné – napríklad cestu vetra alebo dráhu, ktorou letí vták. Svätá Terézia od Ježiša, ktorú si dnes pripomíname, bola takouto kartografkou duše. Vo svojich spisoch kreslila mapu cesty do vnútra človeka, do toho tajomného hradu, kde sa v najhlbšej komnate stretáva naše stvorené „ja“ s nekonečným Bohom. Terézia vedela, že cesta k Bohu nie je o vonkajších výkonoch, ale o odvahe vstúpiť do ticha vlastného srdca, aj keď je to srdce práve zlomené alebo zmätené.

Keď počúvame dnešné slová apoštola Pavla v Liste Efezanom, akoby sme otvárali práve takúto mapu: „V ňom nás Boh vyvolil pred stvorením sveta, aby sme boli pred jeho tvárou svätí a nepoškvrnení.“ Pavol nám tu nehovorí o nejakej vzdialenej budúcnosti. Hovorí o pláne, ktorý bol v Božej mysli „pred založením sveta“. V tomto pláne bol zahrnutý aj náš drahý Benjamin. Keď sa pozeráme na život Benjamina Vo, vidíme chlapca, ktorého zvedavosť nebola len intelektuálnou hrou s číslami či cloudovou infraštruktúrou. Bola to túžba po poznaní, ktorá v ňom horela ako plameň. Bol to chlapec, ktorý miloval svet, miloval lietadlá, miloval tú slobodu, ktorú človek cíti, keď sa vznesie nad mraky. A dnes, štyri mesiace po tom, čo Ben prekročil prah večnosti, sa možno pýtate: Prečo tento plán? Prečo tak krátka letová dráha?

Alan a Thao, viem, že v týchto dňoch sa vám zdá, že táto mapa je roztrhaná. Keď sa v noci ticho izby stane takmer neznesiteľným a vy sa vraciate k spomienkam na jeho úsmev, na jeho „con chim airlines“, na jeho detskú radosť, cítite bolesť, ktorá nemá hraníc. A možno, v tých najtemnejších chvíľach, sa do vašej mysle vkradne tieň otázky: „Čo ak som niečo prehliadol? Čo ak som mohol urobiť viac?“ Chcem sa dnes dotknúť tohto kameňa, ktorý nosíte v srdci. Počúvajte pozorne: Ježiš v dnešnom evanjeliu karhá zákonníkov, pretože na plecia iných nakladajú bremená, ktoré sami nedvíhajú. Boh, ktorý je Otcom, vás nikdy nezaťažil bremenom viny. Choroba, ktorá si vyžiadala život vášho syna, nebola trestom, nebola vaším zlyhaním, nebola dôsledkom vašej nepozornosti. Bola to tragédia, ktorá prišla z tohto krehkého, padlého sveta, mimo akejkoľvek ľudskej kontroly. Vy ste pre Bena neboli len rodičmi; boli ste jeho celým vesmírom, jeho bezpečným prístavom. Nič, čo ste urobili alebo neurobili, by túto cestu nezmenilo. Zložte tento kameň. Pán vás neobviňuje. On vás drží v náručí práve takých, akí ste – zranených, unavených, ale nesmierne milovaných.

Pozrite sa na to, ako Ben žil. Spomeňte si na to, ako chcel ponúknuť celé svoje celoživotné úspory z prasiatka, aby pomohol strýkovi Williamovi. Nikdy to prasiatko nerozbil, nebolo to treba, ale tá ponuka – to, že chlapec v jeho veku chcel unáhlene a bez váhania obetovať všetko, čo mal, pre niekoho iného – to je ten najkrajší obraz jeho duše. To je tá „múdrosť Božia“, o ktorej hovorí evanjelium. Ben nebol len chlapec s brilantným úsudkom pre technológie. On mal predovšetkým srdce, ktoré dokázalo milovať bezpodmienečne. Táto jeho štedrosť nezmizla. Ona pokračuje. Keď sa v jeho mene konajú skutky milosrdenstva – keď sa v dedinách v Cà Mau vďaka studni, ktorá nesie jeho meno, pije čistá voda – Benova láska stále prúdi. On sa stal prameňom života pre iných. To je to, čo robia anjeli: prinášajú Božiu starostlivosť tam, kde je smäd a núdza.

Ryan, brat môj drahý, ty si s ním zdieľal toľko chvíľ – cesty, smiech, tiché chvíle v aute i chvíle, keď ste spolu objavovali svet. Viem, že teraz je tvoja cesta iná a že cítiš obrovskú prázdnotu. Ale nezabudni, že Benova zvedavosť, jeho radosť zo života a jeho láskavosť neodišli s ním celkom z tohto sveta. Ony akoby prešli do tvojho srdca. Keď sa pozrieš dopredu, keď snívaš o tom, čo budeš v živote robiť, pamätaj, že Ben je s tebou. Nie ako tieň, ale ako tichý spolucestujúci, ktorý ťa povzbudzuje, aby si kráčal odvážne, aby si sa nebál snívať a aby si žil naplno. Neži v tieni smútku, ale v svetle toho, čo ste spolu prežili. Tvoj brat bol chlapec, ktorý sa nebál vzlietnuť. Ty teraz nesieš jeho odkaz ďalej – odkaz chlapca, ktorý chcel pomáhať, ktorý chcel dávať, ktorý chcel milovať.

Ježiš v dnešnom evanjeliu hovorí o „kľúči od poznania“, ktorý zákonníci vzali, ale sami nevojdú a iným bránia. Je to strašné obvinenie. No my, vďaka daru viery, máme iný kľúč. Je to kľúč pokory, ktorý nám ukázala svätá Terézia. Je to kľúč, ktorým sa otvára dvere k Bohu nie silou, ale odovzdanosťou. Keď sa cítite slabí, keď sa cítite, že už nemáte síl ísť ďalej, vtedy ste najbližšie k tomuto kľúču. Boh nepotrebuje naše veľké činy, potrebuje len naše „áno“, aj keď je vyslovené cez slzy. Benjamin Đại Dương Vo – jeho stredné meno znamená „Veľký oceán“ – teraz odpočíva v oceáne Božej lásky, kde niet búrok, kde niet chorôb, kde niet sĺz. Je v bezpečí, v prístave, po ktorom túži každá ľudská duša.

Keď dnes odídete z tohto miesta, nerobte si veľké plány. Neurobte žiadne veľké rozhodnutia. Stačí jedna malá vec. Keď vás nabudúce prepadne vlna smútku, neuhýbajte pred ňou. Priznajte si ju, ale potom zdvihnite zrak – tam, k tej oblohe, ktorú Ben tak miloval, keď pozoroval lietadlá stúpajúce do výšok – a povedzte celkom potichu: „Pane, zverujem ti Bena a zverujem ti aj našu bolesť.“ On vás podrží. Benjamin Đại Dương Vo, náš drahý Ben, oroduj za svojich rodičov, aby pocítili hlboký pokoj, oroduj za svojho brata Ryana a veď nás všetkých bližšie k tomu svetlu, ktoré nepozná súmrak. Amen.