Štvrtok dvadsiatej siedmej týždňa v Cezročnom období

Predstavte si na okamih tú scénu, ktorú nám dnes Ježiš vykresľuje v evanjeliu. Je polnoc. Dom je tichý, dvere sú zamknuté, deti spia, otec rodiny je unavený a konečne odpočíva. A potom – klopanie. Niekto stojí vonku a potrebuje chlieb. Potrebuje pomoc. V tom tichu noci, keď sa všetko zdá byť v poriadku, prichádza nečakaná núdza. Ježiš nám nehovorí tento príbeh preto, aby nás poučil o etikete návštev. Hovorí ho preto, aby nám ukázal niečo o srdci Boha, ktoré je úplne iné, než je srdce človeka.

My ľudia, keď nás niekto vyruší v našom pokoji, často cítime podráždenie. „Nebuď ma,“ povieme. „Dvere sú zamknuté.“ Ale Ježiš hovorí: „Ako veľmi viac dá nebeský Otec Ducha Svätého tým, čo ho prosia!“ Táto veta je ako svetlo v tmavej miestnosti. Nie je to len prísľub, že dostaneme to, o čo prosíme. Je to prísľub, že Boh nikdy nespí, nikdy nie je unavený, nikdy nás neodmietne, keď prídeme klopať – aj keby to bolo uprostred našej najväčšej tmy, uprostred našej najhlbšej polnoci.

Benjamin Vo, náš drahý Ben, bol chlapec, ktorý túto blízkosť chápal intuitívne. Spomeňte si na jeho fascináciu lietadlami, na to, ako s otcom sledoval štarty a pristátia na letiskách po celom svete. V tom „airport spottingu“ nebola len technická zvedavosť. Bola to túžba duše, ktorá sa díva nahor, ktorá hľadá cestu, ktorá chce vidieť svet z perspektívy, kde je všetko možné. Ben mal myseľ, ktorá bola ako precízny kód – brilantná, logická, schopná stavať zložité systémy. Ale mal srdce, ktoré bolo otvorené ako nebo nad ním. Pamätáte si, ako s úsmevom a gigotom hovoril o svojom sne, o „con chim airlines“? To nebola len detská hra. Bola to túžba priniesť niečo krásne do sveta, chcieť, aby veci fungovali, aby sa ľudia mohli stretávať, aby mohli lietať.

Alan a Thao, viem, že tieto dni, tri mesiace po tom, čo Ben odišiel do Otcovho domu, sú pre vás tou „polnocou“, o ktorej hovorí Ježiš. Dom je tichý. Miesta, kde kedysi znela jeho prítomnosť, sú prázdne. A v tej tichosti sa možno pýtate, či vaše klopanie na nebo bolo vypočuté. Možno sa v tichu noci, keď smútok prichádza ako nečakaný hosť, vkráda do vašich sŕdc tá ťažká, krutá otázka: „Prečo? Čo som prehliadol? Mohol som urobiť viac? Je to moja vina?“ Chcem vám dnes v mene milosrdného Boha, ktorý je Otcom každého z nás, sňať tento kameň z vašich sŕdc. Vy ste nepochybili. Choroba, ktorá si vyžiadala Bena, nebola vašou vinou. Boh neposiela utrpenie ako trest. Choroba je súčasťou tohto padlého sveta, je to niečo, čo prichádza mimo akúkoľvek ľudskú kontrolu, bez ohľadu na to, ako veľmi milujeme a ako veľmi sa snažíme. Vy ste boli pre Bena celým svetom, jeho prístavom, jeho bezpečím. Boli ste tými, ktorí ho držali za ruku, keď sa svet začal chvieť. Nič, čo ste urobili alebo neurobili, túto búrku nespôsobilo. Prosím, odložte túto ťažkú batožinu viny. Boh vás neobviňuje, tak sa neobviňujte ani vy.

Svätý Pavol v Liste Galaťanom dnes kričí na veriacich: „O, nerozumní Galaťania! Kto vás očaril?“ Pavol ich nabáda, aby sa vrátili k viere, k tomu, čo je podstatné, a nevracali sa k „telu“, k strachu z pravidiel a zákonov. Aj my, keď sme v smútku, máme tendenciu vracať sa k „zákonu“ – k hľadaniu viny v sebe, k analyzovaniu každého detailu, ako keby sme mohli zmeniť minulosť. Ale Boh nás volá k viere. K viere, že Ben je v bezpečí. K viere, že on teraz vidí tvár Otca, o ktorej sníval viac, než si dokážeme predstaviť. On je teraz v „Banquet of Heaven“, v nebeskej hostine, kde už nie sú žiadne zamknuté dvere, žiadne unavené noci, žiadna bolesť.

Spomeňte si na ten moment, ktorý je taký výstižný pre Benovu povahu: keď chcel ponúknuť celé svoje prasiatko, aby pomohol strýkovi Williamovi. Nikdy to prasiatko nerozbil, nikdy ho nevyprázdnil, ale tá ponuka – to, že chlapec v jeho veku chcel dať všetko, čo mal, pre niekoho iného – to je ten najkrajší obraz, aký si môžeme uchovať. To je tá „lepšia časť“, o ktorej hovorí evanjelium. Ben nebol len chlapec s veľkým rozumom, bol to chlapec s obrovským, štedrým srdcom. Táto jeho štedrosť nezmizla. Ona pokračuje. Keď sa v jeho mene konajú skutky milosrdenstva – keď sa v dedinách v Cà Mau vďaka studni, ktorá nesie jeho meno, pije čistá voda – Benova láska stále prúdi. On sa stal prameňom života pre iných. To je to, čo robia anjeli: prinášajú Božiu starostlivosť tam, kde je smäd a núdza.

Ryan, brat môj drahý, ty si s ním zdieľal toľko chvíľ. Ty si videl ten jeho úsmev, keď ste spolu objavovali svet. Viem, že teraz je tvoja cesta iná, že sa tvoj svet zmenil. Ale nezabudni: Benova zvedavosť, jeho radosť zo života, jeho vernosť nezomreli. Ony prešli do teba. Ty nesieš časť z tohto svetla ďalej. Keď sa pozeráš na svet, keď snívaš o budúcnosti, Ben je tam s tebou. On je tvojím tichým spoločníkom. On ťa povzbudzuje, aby si lietal vysoko, aby si sa nebál snívať, aby si žil naplno. Neži v tieni smútku, ale ži v svetle spomienok. Ben ťa sprevádza, tak blízko, ako dych. Ty nesieš jeho odkaz ďalej – odkaz chlapca, ktorý chcel pomáhať, ktorý chcel dávať, ktorý chcel milovať.

Niekedy sa pýtame, kde je Boh, keď sa stane niečo takéto. Ježiš nám dnes v evanjeliu dáva odpoveď, ktorá je možno prekvapivá. Hovorí o otcovi, ktorý dáva dobré dary svojim deťom. „Kto z vás, ak ho syn prosí o rybu, podá mu hada?“ Boh nie je ten, kto posiela bolesť. Boh je ten, kto plače s vami. On je ten, ktorý vás drží, keď sa cítite ako v tej „polnočnej“ tme. On je ten, ktorý vás pozýva, aby ste klopali ďalej – nie aby ste ho presvedčili, že vás má rád, ale aby ste v tom klopaní našli pokoj. Boh už dvere otvoril. On už vyšiel v ústrety. On už drží Bena v náručí a čaká, kým aj vy prídete do jeho domu, kde už nebude viac sĺz.

Keď dnes odídete z tohto miesta, nerobte si veľké plány. Neurobte žiadne veľké rozhodnutia. Stačí jedno: keď vás prepadne smútok, neuhýbajte pred ním. Priznajte si ho, ale potom sa pozrite na oblohu – na tú oblohu, ktorú Ben tak miloval – a v tichu srdca povedzte: „Pane, ďakujem ti za pätnásť rokov, ktoré si nám požičal toto nebeské dieťa. Zverujem ti Bena a zverujem ti aj náš ďalší krok.“ On vás neopustí. Benjamin Đại Dương Vo, náš drahý Ben, oroduj za nás. Oroduj za svojich rodičov, aby cítili pokoj. Oroduj za svojho brata Ryana, aby mal silu lietať vysoko. A my, ktorí tu zostávame, sľubujeme, že budeme stavať svoje životy na Kristovi, až kým sa raz všetci nestretneme v dome nášho Otca, kde už nebude viac sĺz, len večná radosť. Amen.