Spomienka na svätého Karola Boromejského, biskupa

Predstavte si na chvíľu, ako sa v tichu letiskovej haly zastaví čas. Všade okolo vás sa ponáhľajú ľudia, kufre na kolieskach hrkocú po dlažbe, oznamy o odletoch sa striedajú na tabuliach. Ale v rohu, pri veľkom presklenom okne, stoja dvaja. Otec a syn. Benjamin Vo a jeho otec. Nehľadia na telefóny, neprezerajú si správy. Ich oči sú upreté na oblohu. Sledujú, ako sa obrovský Boeing 737 odlepuje od zeme, ako prekonáva gravitáciu a stúpa do výšky, kde sa všetko stáva malým a pokojným. V tej chvíli, v tom tichom spoločenstve, nie je nič iné dôležité. Iba ten moment, ten spoločný úžas, tá spoločná túžba vzlietnuť.

Benjamin bol chlapec, ktorý miloval oblohu, pretože jeho myseľ bola stvorená pre výšiny. Bol to chlapec, ktorého zvedavosť nepoznala hranice – od zložitej architektúry cloudových systémov až po najmenšie detaily v technológii, všetko pre neho bolo ako skladačka, ktorú treba pochopiť a milovať. Ale dnes, keď počúvame slová svätého Pavla Filipanom, vidíme, že táto jeho zvedavosť nebola len intelektuálnou hrou. Pavol nám hovorí: „Svieťte ako svetlá na svete, držiac sa slova života.“ Ben bol presne takým svetlom. Nie preto, že by bol dokonalý, ale preto, že jeho srdce bolo otvorené. Bol to chlapec, ktorý vnímal svet s takou čistotou, že sa nebál snívať o „con chim airlines“, o spoločnosti, ktorá by spájala ľudí, o spoločnosti, ktorá by bola postavená na radosti z lietania.

No potom prichádza evanjelium. Ježiš dnes hovorí tvrdú reč. Hovorí o kríži. Hovorí o kalkulácii nákladov. „Kto neponesie svoj kríž a nepríde za mnou, nemôže byť mojím učeníkom.“ Zastavme sa pri tom. Čo je to za kríž? Niekedy si myslíme, že kríž je len bolesť, len strata, len to, čo nás drví. Ale kríž je v skutočnosti cena lásky. Ježiš nám nehovorí, aby sme si bolesť hľadali; hovorí nám, aby sme boli ochotní milovať tak naplno, že keď príde ťažoba, nezradíme to, čo je v nás najcennejšie. Ben to vedel. On nebol len chlapec, ktorý sa smial pri jedení štipľavých rezancov v Bangkoku, hoci vedel, že mu bude horieť v ústach, pretože bol zvedavý a odvážny. Bol to chlapec, ktorý v pätnástich rokoch, keď videl utrpenie svojho strýka Williama, bez váhania ponúkol všetko, čo mal vo svojom prasiatku. To prasiatko nebolo nikdy rozbité, nebolo to treba – ale tá ponuka, tá ochota vzdať sa všetkého pre druhého, to je presne to, čo znamená niesť kríž. Je to ochota dať zo seba to najlepšie, aj keď vieme, že je to riskantné.

Dnes, štyri mesiace po tom, čo Ben odišiel do nebeského domova, sa možno cítite ako ten človek z evanjelia, ktorý začal stavať vežu, ale zrazu sa zastavil, pretože zdroje došli. Cítite, že tá stavba vášho života, tá radosť, ktorú ste budovali spoločne ako štvorica, je zrazu nedokončená. Alan a Thao, Ryan, cítite tú prázdnotu, tú nedokončenú vežu, na ktorú sa pozeráte každý deň. Chcem vám povedať jednu vec: tá veža nie je nedokončená. Ona je v rukách toho, ktorý je staviteľom všetkého. Vy ste milovali, vy ste budovali, vy ste dávali všetko. A Boh, ktorý vidí každú vašu slzu, vidí aj tú lásku, ktorú ste vložili do Bena. On ju neberie ako neúspech. On ju prijíma ako dar.

Musíme si dnes povedať pravdu. Choroba, ktorá si vyžiadala Benov život, nebola trestom. Nebola zlyhaním. Nebola výsledkom ničoho, čo by ste vy, alebo ktokoľvek iný, urobili alebo zanedbali. Sú veci v tomto krehkom svete, ktoré sú tak ďaleko za hranicou akejkoľvek ľudskej kontroly, že žiadna bdelosť, žiadna starostlivosť a žiadna bolesť na svete by ich nedokázali zastaviť. Vy ste pre Bena neboli len rodičmi; boli ste jeho celým svetom, jeho prístavom, tými, ktorí ho držali za ruku, keď sa svet začal triasť. Boh vás neobviňuje. On neposiela bolesť ako skúšku krutosti. On stojí presne tam, kde plačete vy, a delí sa o vaše slzy. Zložte tento ťažký kameň viny zo svojich ramien. Vy ste neprehliadli nič. Vy ste milovali všetko, čo sa v ľudských silách milovať dalo. Boh si Bena nevzal preto, že by ste vy zlyhali, ale preto, že jeho pozemský beh dospel k svojmu cieľu a on už teraz smie spočinúť v nebeskom pokoji.

Ben je teraz ako ten pilot, ktorý konečne vzlietol a už nikdy nemusí pristáť v búrke. Už nikdy nemusí riešiť žiadne technické problémy, žiadne obmedzenia. On je v „Banquet of Heaven“. A vy, ktorí tu zostávate, vy ste tí, ktorí sa učia lietať v inej výške. Ryan, brat môj, ty si niesol s Benom toľko radosti. Ty si ten, kto si vložil jeho obrázok lietadla do svojho telefónu, aby si ho mal stále pri sebe. To je tvoj spôsob, ako niesť kríž – s láskou, s pamiatkou, s vernosťou. Nenesieš ho sám. Ben je s tebou. On ťa vidí. On sa na teba usmieva tak, ako sa usmieval, keď ste spolu sedeli vo Ferrisovom kolese a pozerali sa na svet zhora. Tvoj brat nie je preč; on sa len presunul do inej časti otcovej záhrady, kde je svetlo jasnejšie než na akomkoľvek letisku, ktoré ste kedy navštívili.

Čo si dnes odniesť so sebou? Možno je to len táto malá vec: keď sa dnes večer pozriete na oblohu, alebo keď uvidíte lietadlo, nespomeňte si na to, že Ben tu nie je. Spomeňte si na to, že on je ten, ktorý vás čaká. Že on je ten, ktorý sa zmenil na svetlo, o ktorom hovorí Pavol. A keď sa cítite slabí, keď máte pocit, že nemáte dosť síl na ďalší deň, spomeňte si na to, že „Pán je moje svetlo a moja spása“. On je tá pevnosť, v ktorej sa môžete schovať. Nemusíte byť silní sami od seba. Stačí, ak sa necháte niesť. Stačí, ak sa dnes večer, keď príde ticho, nadýchnete a poviete: „Pane, ty vieš, že mi chýba. Ale ty vieš aj to, že on je u teba. A preto ti ďakujem za každý deň, ktorý sme mohli prežiť spolu.“

Benov život bol ako krátky, ale nádherný vzlet. Zanechal po sebe stopu, ktorá sa nestratí. Tá studňa v Cà Mau, tá čistá voda, ktorá tečie v jeho mene, to je len začiatok. Láska, ktorú ste mu dali, sa teraz vracia k ľuďom, ktorí ju potrebujú, a tak Ben stále pomáha. On stále „lieta“, stále dáva, stále miluje. Vy ste jeho rodina, vy ste jeho odkaz. Kráčajte ďalej s touto istotou. Boh vás miluje, Boh vás drží a Ben, náš drahý Benjamin Đại Dương Vo, oroduje za vás v každej sekunde vášho dňa. Amen.