Utorok 31. týždňa v Cezročnom období

Predstavte si na chvíľu tú scénu z evanjelia: veľká hostina, stoly prestreté, vôňa jedla, všetko je pripravené. Pán domu posiela svojho služobníka s pozvaním: „Poďte, všetko je už hotové.“ A čo nasleduje? Jedna výhovorka za druhou. Jeden si kúpil pole, druhý voly, tretí sa oženil. Všetci majú niečo dôležitejšie. Všetci sú príliš zaneprázdnení svojím životom, svojimi majetkami, svojimi plánmi. Akoby tá hostina bola niečo druhoradé, niečo, čo sa dá odsunúť na inokedy.

Zastavme sa pri tom obraze „hostiny“. Čo je to za hostinu, ktorú Pán pripravil? Nie je to len jedlo na tanieri. Je to pozvanie do spoločenstva, do blízkosti, do kráľovstva, kde je všetko inak, než ako to poznáme v našom svete. Je to pozvanie k stolu, kde sa nikto nemusí predvádzať, kde nikto nemusí dokazovať svoju hodnotu, kde sme milovaní len preto, že sme. A predsa, ako často sa správame ako tí pozvaní? Ako často hovoríme: „Pane, neskôr. Teraz mám iné starosti. Teraz musím vyriešiť túto úlohu, musím dokončiť tento projekt, musím sa postarať o tento majetok.“

Benjamin Vo, náš drahý Ben, bol chlapec, ktorý rozumel hodnote času a hodnote vecí úplne inak. Bol to chlapec, ktorý miloval zložité systémy – jeho myseľ bola ako precízne navrhnutý kód. Vedel, ako funguje cloud, ako sa buduje infraštruktúra, ako sa tvoria hry. No keď sa pozriete na jeho život, vidíte, že nikdy nebol otrokom svojich „polí a volov“. Jeho zvedavosť – to, ako sa nadšene smial pri predstave svojej „con chim airlines“ – nebola o hromadení, ale o radosti z bytia. Ben bol chlapec, ktorý žil v prítomnosti. Keď bol na výlete, keď stál pri fontáne v Ríme, keď sa smial s Ryanom v aute, on tam naozaj bol. On tú hostinu života prijímal celým srdcom.

Svätý Pavol nám v Liste Filipanom pripomína, čo je skutočnou podstatou tejto hostiny: „Hoci mal podobu Božiu, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom, ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu.“ Toto je ten „turn“, ten kľúčový moment. Kristus sa vyprázdnil. On sa stal jedným z nás, aby nás pozval k svojmu stolu. A Ben, hoci bol taký mladý a taký brilantný, mal v sebe túto zvláštnu pokoru. Spomeňte si na ten moment, ktorý nám zverila rodina: Ben, pätnásťročný chlapec, ponúkol celé svoje úspory z prasiatka, aby pomohol strýkovi Williamovi. Nikdy to prasiatko nerozbil, nebolo to treba, ale tá ponuka… to je to, čo zostáva. To je to, čo svieti. On nebol pripútaný k svojim veciam. Bol slobodný. Bol pripravený dávať.

Alan a Thao, viem, že štyri mesiace po tom, čo Ben odišiel domov, je prázdnota pri stole možno to najťažšie, čo musíte znášať. Cítite, ako sa smútok vkráda do každého dňa. Možno sa v tichosti pýtate: „Prečo? Čo som mohol urobiť inak?“ Chcem vám dnes povedať niečo, čo musíte prijať ako liek pre svoje unavené srdcia. Choroba, ktorá si vyžiadala Benov život, nebola trestom. Nebola zlyhaním. Nebola výsledkom ničoho, čo by ste vy, alebo ktokoľvek iný, urobili alebo zanedbali. Sú veci v tomto krehkom svete, ktoré sú tak ďaleko za hranicou akejkoľvek ľudskej kontroly, že žiadna bdelosť, žiadna starostlivosť a žiadna bolesť na svete by ich nedokázali zastaviť. Vy ste pre Bena neboli len rodičmi; boli ste jeho celým svetom, jeho prístavom, tými, ktorí ho držali za ruku, keď sa svet začal triasť. Boh vás neobviňuje. On neposiela bolesť ako skúšku krutosti. On stojí presne tam, kde plačete vy, a delí sa o vaše slzy. Zložte tento ťažký kameň viny zo svojich ramien. Vy ste neprehliadli nič. Vy ste milovali všetko, čo sa v ľudských silách milovať dalo. Boh si Bena nevzal preto, že by ste vy zlyhali, ale preto, že jeho pozemský beh dospel k svojmu cieľu a on už teraz smie spočinúť v nebeskom pokoji.

Pozrite sa na to, akú lásku Ben v sebe nosil. Tá láska neumrela. Ona pokračuje. Keď vidíme čistú vodu tečúcu zo studne v Cà Mau, vybudovanej v jeho mene, alebo keď vidíme tiché skutky dobroty, ktoré sa dejú skryte, vieme, že Benov duch stále žije a slúži. Táto láska je brnením, ktoré si obliekate aj vy, keď sa ráno zobudíte a rozhodnete sa pokračovať v živote, hoci by ste najradšej zostali v tme. Ryan, brat môj drahý, ty, ktorý si s Benom kráčal bok po boku, ktorý si s ním podelil smiech, cesty i tiché chvíle – nezabudni, že tá bratská láska sa nestratila. Brat ti nechýba len v spomienkach, on ťa sprevádza z toho tichého, jasného miesta, kde už nie je žiadna choroba ani slzy. Kráčaj ďalej s odvahou, s tým istým úsmevom a dobrotou, akú mal on. Máš v nebi niekoho, kto na teba hľadí a prihovára sa za teba u samého Pána. Tvoj brat bol chlapec, ktorý sa nebál vzlietnuť, a ty teraz nesieš jeho odkaz ďalej – odkaz chlapca, ktorý chcel pomáhať, ktorý chcel dávať, ktorý chcel milovať.

A vy všetci, ktorí túto chvíľu prežívate doma, v tichu svojich izieb, možno s ťaživým krížom na pleciach, nech ste kdekoľvek – počujte tento hlas. Boh vás pozná po mene. Necháva vás obklopiť svojím milosrdenstvom. Až vás dnes večer prepadne ticho, neuhýbajte pred ním. Zatvorte oči, nadýchnite sa a v duchu povedzte túto jednoduchú vetu: „Pane, zverujem ti Bena... a zverujem ti aj seba.“ On vás podrží. On je ten uholný kameň, ktorý nikdy nesklame. Benjamin Đại Dương Vo, náš drahý Ben, oroduj za svojich rodičov, oroduj za svojho brata Ryana a doveď nás všetkých tam, kde svetlo nepozná žiadny súmrak. Amen.