Dvadsiata šiesta nedeľa v cezročnom období

Posaďte sa, prosím. Keď dnes počúvame slová proroka Ezechiela, narazíme na otázku, ktorá je taká ostrá, až nás zabolí: „Je azda moja cesta nespravodlivá?“ Boh sa pýta svojho ľudu, ktorý sa cíti ublížený, ktorý sa cíti stratený v chaose svojich vlastných životov. Je to otázka, ktorú sme si všetci v tichosti svojho srdca kládli tisíckrát. Keď sa pozeráme na prázdnu stoličku, keď sa pozeráme na veci, ktoré po sebe zanechal náš drahý Benjamin, táto otázka sa stáva našou modlitbou. „Pane, je táto cesta spravodlivá?“

Predstavte si na chvíľu Benjamina. Nie ako postavu z minulosti, ale ako chlapca, ktorým bol – s tým jeho žiariacim, inteligentným pohľadom, keď sa ponáral do sveta technológií. Spomeňte si na to, ako sa vedel s takou prirodzenou radosťou a úžasom dívať na svet z okna lietadla. Ben bol ako navigátor, ktorý vždy hľadal správny kurz. Mal v sebe tú úžasnú, čistú zvedavosť, ktorá sa nezastavila pri povrchu vecí, ale vždy hľadala to, čo je pod nimi – logiku, zmysel, krásu. A predsa, my dnes stojíme pred tajomstvom, ktorému náš ľudský rozum nedokáže dať odpoveď.

Ježiš v dnešnom evanjeliu rozpráva podobenstvo o dvoch synoch. Jeden povie „nie“, ale potom zmení svoje srdce a ide. Druhý povie „áno“, ale jeho kroky nikam nevedú. Ježiš nám tým hovorí, že Boh sa nepozerá na naše slová, ale na pohyb nášho srdca. Benjaminovo srdce bolo vždy v pohybe. Bolo to srdce, ktoré sa neustále otváralo. Spomeňte si na ten moment, ktorý bol taký typický pre jeho jemnú dušu: keď ako pätnásťročný chlapec chcel venovať celé svoje celoživotné úspory z prasiatka, aby pomohol strýkovi Williamovi. Nikdy to prasiatko nerozbil, nikdy ho nevyprázdnil, ale tá ponuka – to, že chlapec v jeho veku chcel dať všetko, čo mal, pre niekoho iného – to je tá najväčšia pravda o jeho živote. On nebol len chlapec, ktorý sníval o „con chim airlines“; on bol chlapec, ktorý už vtedy žil v „leteckej spoločnosti“ Božej lásky, kde sa všetko rozdáva a nič sa nenecháva pre seba.

Alan, Thao, Ryan, viem, že táto cesta je pre vás ťažká. Sú to tri mesiace, čo Ben odišiel do Otcovho domu, a viem, že sú dni, keď sa vám zdá, že táto cesta je príliš strmá. V týchto chvíľach sa k vám často vkráda ten najťažší hosť: vina. Pýtaš sa, ocko, či si mohol urobiť viac. Pýtaš sa, mami, či si niečo neprehliadla. Pýtaš sa, či si mala byť pozornejšia. Chcem vám dnes v mene Toho, ktorý je „Lekárom našich duší“, sňať tento kameň z vašich sŕdc. Vy ste nepochybili. Choroba, ktorá si vyžiadala Bena, nebola vašou vinou. Boh neposiela utrpenie ako trest a Boh sa na vás nepozerá cez optiku vašich ľudských limitov. Boli ste pre neho najlepším prístavom. Táto strata nie je zlyhaním vašej starostlivosti; je to tajomstvo, ktoré patrí do Božieho plánu, ktorý presahuje naše chápanie. Boh vás neobviňuje, a preto sa nesmiete obviňovať ani vy sami. Zložte túto batožinu, lebo ona na vás nepatrí. Choroba je niekedy ako náhodná búrka, ktorá príde bez ohľadu na to, ako pozorne sme sledovali radar. Nebola to vaša chyba, nebolo to zanedbanie. Bola to búrka, ktorú nikto z nás nemohol zastaviť. Boh neodníma život ako odplatu; on prijíma dušu, ktorá je pripravená na jeho blízkosť, aj keď my tu na zemi ešte nie sme pripravení ju pustiť.

Pozrite sa na to, čo nám hovorí svätý Pavol v Liste Filipanom: „Majte v sebe to isté zmýšľanie, aké bolo v Kristovi Ježišovi.“ On sa zriekol seba samého, vzal na seba prirodzenosť sluhu. To je cesta, ktorou Ben kráčal. On sa nezriekol svojej brilantnej mysle, on ju dal do služieb lásky. On sa nezriekol svojej radosti, on ju zdieľal s vami všetkými. A práve preto, že sa takto „vyprázdnil“ pre lásku, Boh ho teraz povýšil. On je teraz v „Banquete nebies“, v tej nekonečnej výške, o ktorej sníval, keď sa díval na oblohu. On už nemusí hľadať cestu; on je v Cieli.

Ryan, brat môj, ty si bol svedkom jeho radosti. Ty si s ním zdieľal tie chvíle, keď sa svet zdal byť otvorenou mapou. Viem, že teraz je tvoj pretek iný. Viem, že v škole či pri rôznych aktivitách cítiš tú prázdnu stoličku vedľa seba. Ale nezabudni: Benova zvedavosť, jeho radosť zo života, jeho vernosť nezomreli. Ony prešli do teba. Ty nesieš časť z tohto svetla ďalej. Neži v tieni smútku, ale ži v svetle spomienok. Ben ťa sprevádza. On sa na teba usmieva pri každom tvojom kroku, presne tak, ako sa na vás oboch usmieval, keď ste stáli na slnečnom brehu či v parku. On je s tebou, tak blízko, ako dych.

Niekedy máme pocit, že všetko je márnosť, pretože sa pozeráme na konečnosť nášho tela. Ale Boh nám v evanjeliu ukazuje, že on je Bohom živých, nie mŕtvych. Ben je živý v Bohu. On je v tej vode, ktorá prúdi v studni v Cà Mau, ktorá v jeho mene dáva piť smädným. To je jeho odkaz. Nie je to pomník z kameňa, je to život, ktorý sa ďalej rozdáva. Každý skutok lásky, ktorý urobíte, je ozvenou jeho srdca. A keď sa ráno zobudíte a budete mať pocit, že neviete, ako ďalej, spomeňte si na to, že ste milovaní tým istým Bohom, ktorý teraz drží Bena v náručí. On je ten, ktorý nás volá z prachu a vlieva do nás svoj život.

Nehľadajte Bena v minulosti. Hľadajte ho v prítomnosti Božej lásky. On je v tej radosti, ktorú cítite, keď si spomeniete na niečo, čo vás spolu rozosmialo. On je v tom pokoji, ktorý príde, keď sa večer pomodlíte a zveríte všetko do Božích rúk. On je v tej vode, ktorá prúdi v studni v Cà Mau, ktorá v jeho mene dáva piť smädným. To je jeho odkaz. Nie je to pomník z kameňa, je to život, ktorý sa ďalej rozdáva. Každý skutok lásky, ktorý urobíte, je ozvenou jeho srdca. A keď sa ráno zobudíte, povedzte si: „Dnes idem vpred pre Bena, s Benom a v Kristovi.“

Keď dnes odídete z tohto miesta, nerobte si veľké plány. Neurobte žiadne veľké rozhodnutia. Stačí jedno: keď vás prepadne smútok, neuhýbajte pred ním. Priznajte si ho, ale potom sa pozrite na oblohu – na tú oblohu, ktorú Ben tak miloval – a povedzte: „Pane, ďakujem ti za pätnásť rokov, ktoré si nám požičal toto nebeské dieťa.“ A v tej vďačnosti nájdete pokoj, ktorý prevyšuje každú chápavosť. Benjamin Đại Dương Vo, náš drahý Ben, oroduj za nás. Oroduj za svojich rodičov, aby cítili pokoj. Oroduj za Ryana, aby mal silu lietať vysoko. A my, ktorí tu zostávame, sľubujeme, že budeme stavať svoje životy na Kristovi, až kým sa raz všetci nestretneme v dome nášho Otca, kde už nebude viac sĺz, len večná radosť. Amen.