Štvrtok 31. týždňa v Cezročnom období

Predstavte si na chvíľu niečo veľmi obyčajné: človeka, ktorý v dome, kde je tma, zapaľuje lampu. Možno je to stará olejová lampa, možno len malá sviečka, ktorej plameň sa chveje v prievane. Ten človek niečo stratil – niečo drahocenné, čo mu vypadlo z ruky, niečo, čo sa zakotúľalo do kúta pod nábytok. A tak začne zametať. Zametá pomaly, precízne, s jediným cieľom: aby sa to stratené znova objavilo. Ježiš v dnešnom evanjeliu používa tento obraz ženy, ktorá hľadá stratenú mincu. Je to obraz, ktorý sa na prvý pohľad zdá byť o matematike, o účtovníctve, o tom, aby súčet bol správny. Ale ak sa pozrieme bližšie, je to obraz o nesmiernej, až tvrdohlavej Božej láske, ktorá sa nespokojí s tým, že má väčšinu. Bohu chýba to, čo stratil. Bohu chýba to, čo je v tme.

Benjamin Vo, náš drahý Ben, bol chlapec, ktorého myseľ bola ako precízne navrhnutý systém. Miloval logiku, miloval kódovanie, miloval to, ako sa veci v technológii spájajú, aby vytvorili niečo nové. Spomeňte si na jeho nadšenie pre „con chim airlines“. Ben nebol len chlapec, ktorý sníval o lietadlách; on bol chlapec, ktorý rozumel, že svet je plný skrytých ciest a možností. Jeho zvedavosť nebola chladná; bola to zvedavosť niekoho, kto chcel rozumieť kráse stvorenia. A práve v tomto svetle sa nám dnes prihovára svätý Pavol v Liste Filipanom. Pavol hovorí o tom, že všetko, čo mal, všetku svoju „istotu v tele“, všetko, na čo bol kedysi hrdý, považuje za stratu pre „vzácnosť poznania Krista Ježiša“. Pavol pochopil, že skutočné bohatstvo nie je v tom, čo sme dosiahli, ale v tom, koho sme našli.

Ben, hoci bol taký mladý, mal v sebe túto zvláštnu schopnosť vidieť pod povrch. Spomeňte si na ten moment, ktorý nám zverila rodina: Ben, pätnásťročný chlapec, ponúkol celé svoje úspory z prasiatka, aby pomohol strýkovi Williamovi, ktorý trpel po mŕtviciach. Nikdy to prasiatko nerozbil, nebolo to treba, pretože strýko mal potrebnú starostlivosť, no tá ponuka… to je to, čo zostáva. To je to, čo svieti. On nebol pripútaný k svojim veciam. Bol slobodný. Bol pripravený dávať. V tej ponuke sa skrývalo niečo, čo presahovalo jeho vek: pochopenie, že láska je dôležitejšia než akákoľvek mena, akákoľvek technológia, akákoľvek hra, ktorú naprogramoval.

Alan a Thao, viem, že štyri mesiace po tom, čo Ben odišiel domov, je prázdnota pri stole možno to najťažšie, čo musíte znášať. Cítite, ako sa smútok vkráda do každého dňa. Možno sa v tichosti pýtate: „Prečo? Čo som mohol urobiť inak?“ Chcem vám dnes povedať niečo, čo musíte prijať ako liek pre svoje unavené srdcia. Choroba, ktorá si vyžiadala Benov život, nebola trestom. Nebola zlyhaním. Nebola výsledkom ničoho, čo by ste vy, alebo ktokoľvek iný, urobili alebo zanedbali. Sú veci v tomto krehkom svete, ktoré sú tak ďaleko za hranicou akejkoľvek ľudskej kontroly, že žiadna bdelosť, žiadna starostlivosť a žiadna bolesť na svete by ich nedokázali zastaviť. Vy ste pre Bena neboli len rodičmi; boli ste jeho celým svetom, jeho prístavom, tými, ktorí ho držali za ruku, keď sa svet začal triasť. Boh vás neobviňuje. On neposiela bolesť ako skúšku krutosti. On stojí presne tam, kde plačete vy, a delí sa o vaše slzy. Zložte tento ťažký kameň viny zo svojich ramien. Vy ste neprehliadli nič. Vy ste milovali všetko, čo sa v ľudských silách milovať dalo. Boh si Bena nevzal preto, že by ste vy zlyhali, ale preto, že jeho pozemský beh dospel k svojmu cieľu a on už teraz smie spočinúť v nebeskom pokoji.

Pozrite sa na to, akú lásku Ben v sebe nosil. Tá láska neumrela. Ona pokračuje. Keď vidíme čistú vodu tečúcu zo studne v Cà Mau, vybudovanej v jeho mene, alebo keď vidíme tiché skutky dobroty, ktoré sa dejú skryte, vieme, že Benov duch stále žije a slúži. Táto láska je brnením, ktoré si obliekate aj vy, keď sa ráno zobudíte a rozhodnete sa pokračovať v živote, hoci by ste najradšej zostali v tme. Ryan, brat môj drahý, ty, ktorý si s Benom kráčal bok po boku, ktorý si s ním podelil smiech, cesty i tiché chvíle – nezabudni, že tá bratská láska sa nestratila. Brat ti nechýba len v spomienkach, on ťa sprevádza z toho tichého, jasného miesta, kde už nie je žiadna choroba ani slzy. Kráčaj ďalej s odvahou, s tým istým úsmevom a dobrotou, akú mal on. Máš v nebi niekoho, kto na teba hľadí a prihovára sa za teba u samého Pána. Tvoj brat bol chlapec, ktorý sa nebál vzlietnuť, a ty teraz nesieš jeho odkaz ďalej – odkaz chlapca, ktorý chcel pomáhať, ktorý chcel dávať, ktorý chcel milovať.

A vy všetci, ktorí túto chvíľu prežívate doma, v tichu svojich izieb, možno s ťaživým krížom na pleciach, nech ste kdekoľvek – počujte tento hlas. Boh vás pozná po mene. Necháva vás obklopiť svojím milosrdenstvom. Až vás dnes večer prepadne ticho, neuhýbajte pred ním. Zatvorte oči, nadýchnite sa a v duchu povedzte túto jednoduchú vetu: „Pane, zverujem ti Bena... a zverujem ti aj seba.“ On vás podrží. On je ten uholný kameň, ktorý nikdy nesklame. Benjamin Đại Dương Vo, náš drahý Ben, oroduj za svojich rodičov, oroduj za svojho brata Ryana a doveď nás všetkých tam, kde svetlo nepozná žiadny súmrak. Amen.