Spomienka na svätého Pátra Pia z Pietrelciny, kňaza

Posaďte sa, prosím. Keď sa dnes zahľadíme na prvé čítanie z Knihy Prísloví, narazíme na modlitbu, ktorá je taká úprimná, až nás zastaví v našom vlastnom zhone. Autor prosí: „Dve veci žiadam od teba, neodopri mi ich, kým neumriem: vzdiaľ odo mňa klamstvo a lož, nedávaj mi chudobu ani bohatstvo, udeľ mi len toľko, koľko potrebujem.“ Je to modlitba človeka, ktorý pochopil, že skutočná sloboda nespočíva v hromadení, ale v tom, že máme srdce otvorené pre pravdu. Je to modlitba o rovnováhu, o tú tichú, pevnú zem pod nohami, ktorú tak veľmi potrebujeme, keď sa náš svet zachveje.

Benjamin, náš drahý Ben, mal v sebe túto vzácnu schopnosť vidieť svet bez zbytočných príkras. Bol to chlapec, ktorého myseľ – brilantná, logická, technicky zdatná – neustále hľadala pravdu v kódoch, v matematických rovniciach, v štruktúre cloudu. Ale pod touto analytickou vrstvou bol Ben, ktorý miloval jednoduchosť. Spomeňte si na to, ako sa vedel zasmiať, keď sa s otcom snažili nájsť to najlepšie miesto na pozorovanie lietadiel. V tej chvíli nešlo o technológiu, ani o výkon, ani o to, kto má viac. Išlo o ten čistý, úprimný moment radosti, o tú radosť z „con chim airlines“, o ten gigot, ktorý znel v jeho hlase, keď sníval o lietaní. Ben bol chlapec, ktorý nepotreboval veľa, aby bol šťastný. Stačilo mu byť so svojimi najbližšími, stačilo mu vedieť, že je milovaný.

Alan, Thao, Ryan, viem, že sú dni, keď sa táto modlitba z Knihy Prísloví zdá byť nesplniteľná. „Nedávaj mi chudobu ani bohatstvo,“ prosí autor. A vy sa dnes cítite, akoby vám bolo vzaté všetko, akoby vaša pokladnica zostala prázdna, akoby tá „chudoba“ straty bola neznesiteľná. Je to tri mesiace, čo Ben odišiel do Otcovho domu, a tá prázdnota je stále hlboká. Je to ako ticho na letiskovej ploche po odlete lietadla, keď sa motory utíšia a vy zostávate stáť s pohľadom upretým na oblohu, ktorá je zrazu príliš prázdna. V tých chvíľach sa v nás často ozýva tá tichá, hryzavá otázka: Prečo? Prečo sa jeho cesta uzavrela tak skoro? A v tej únave, v tej tichej samote, sa niekedy vynorí aj tá najťažšia otázka – otázka viny. Či sme niečo neprehliadli? Či sme nemohli urobiť viac? Či táto strata nie je výsledkom niečoho, čo sme my ako rodičia alebo blízki zanedbali?

Chcem vám dnes, v mene Toho, ktorý je „Lekárom našich duší“, sňať tento kameň z vašich sŕdc. Vy ste nepochybili. Choroba, ktorá si vyžiadala Bena, nebola vašou vinou. Boh neposiela utrpenie ako trest a Boh sa na vás nepozerá cez optiku vašich ľudských limitov. Vy ste boli pre Bena tým najlepším prístavom, aký mohol mať. Milovali ste ho s takou vernosťou, že to samo osebe je svedectvom Božej lásky. Táto strata nie je zlyhaním vašej starostlivosti; je to tajomstvo, ktoré patrí do Božieho plánu, ktorý presahuje naše chápanie. Boh vás neobviňuje, a preto sa nesmiete obviňovať ani vy sami. Zložte túto batožinu, lebo ona na vás nepatrí. Choroba je niekedy ako náhodná búrka, ktorá príde bez ohľadu na to, ako pozorne sme sledovali radar. Nebola to vaša chyba, nebolo to zanedbanie. Bola to búrka, ktorú nikto z nás nemohol zastaviť.

Pozrite sa na dnešné evanjelium. Ježiš posiela svojich učeníkov na cestu a hovorí im: „Vezmite si na cestu nič: ani palicu, ani kapsu, ani chlieb, ani peniaze.“ Ježiš ich učí absolútnej dôvere. Hovorí im, že ich sila nepochádza z toho, čo majú v rukách, ale z toho, koho majú v srdci. Ben to pochopil. Spomeňte si na ten moment, keď vo svojej detskej dobrote, bez toho, aby ho niekto o to žiadal, chcel ponúknuť svoju celú pokladničku, aby pomohol strýkovi Williamovi. Nikdy ju nerozbil, nikdy ju nevyprázdnil, ale tá ponuka – to ochotné, otvorené srdce, ktoré chcelo dať všetko, čo malo – je obrazom, ktorý dnes žiari v Božej prítomnosti jasnejšie než akákoľvek technológia, ktorú kedy ovládol. To je tá „cesta“, o ktorej hovorí Ježiš. Ben nežil pre seba. Žil v tej jemnej, tichej láske, ktorá sa neustále rozdávala. On už vtedy, v tej detskej čistote, vedel, že najväčším bohatstvom nie je to, čo vlastníme, ale to, čo sme schopní darovať.

Ryan, brat môj, ty si bol svedkom jeho radosti. Ty si s ním zdieľal tie chvíle, keď sa svet zdal byť otvorenou mapou. Viem, že teraz je tvoj pretek iný. Viem, že v škole či pri rôznych aktivitách cítiš tú prázdnu stoličku vedľa seba. Ale nezabudni: Benova zvedavosť, jeho radosť zo života, jeho vernosť nezomreli. Ony prešli do teba. Ty nesieš časť z tohto svetla ďalej. Neži v tieni smútku, ale ži v svetle spomienok. Ben ťa sprevádza. On sa na teba usmieva pri každom tvojom kroku, presne tak, ako sa na vás oboch usmieval, keď ste stáli na slnečnom brehu či v parku. On je s tebou, tak blízko, ako dych. A keď sa cítiš sám, spomeň si na to, ako ste spolu sedávali, ako ste spolu objavovali svet. Tá láska je silnejšia než smrť.

Svätý Páter Pio, ktorého si dnes pripomíname, bol mužom, ktorý niesol obrovské rany, ale jeho srdce bolo vždy upriamené na Krista. On vedel, čo znamená trpieť, a predsa dokázal utešovať tisíce ľudí. On nám dnes pripomína, že naše utrpenie nie je zbytočné, ak ho zveríme do Kristových rúk. Ben je teraz v tom istom svetle, v ktorom žil Páter Pio. Je v bezpečí, v „Banquete nebies“, kde niet bolesti, len nekonečná radosť. On už nepotrebuje „testy“, o ktorých si sníval, ocko, v tom sne, kde ti Ben hovoril: „Ba ơi, test nào con cũng qua hết.“ On už prešiel všetkými skúškami. On je doma.

Nehľadajte Bena v minulosti. Hľadajte ho v prítomnosti Božej lásky. On je v tej radosti, ktorú cítite, keď si spomeniete na niečo, čo vás spolu rozosmialo. On je v tom pokoji, ktorý príde, keď sa večer pomodlíte a zveríte všetko do Božích rúk. On je v tej vode, ktorá prúdi v studni v Cà Mau, ktorá v jeho mene dáva piť smädným. To je jeho odkaz. Nie je to pomník z kameňa, je to život, ktorý sa ďalej rozdáva. Každý skutok lásky, ktorý urobíte, je ozvenou jeho srdca. A keď sa ráno zobudíte, povedzte si: „Dnes idem vpred pre Bena, s Benom a v Kristovi.“

Keď dnes odídete z tohto miesta, nerobte si veľké plány. Neurobte žiadne veľké rozhodnutia. Stačí jedno: keď vás prepadne smútok, neuhýbajte pred ním. Priznajte si ho, ale potom sa pozrite na oblohu – na tú oblohu, ktorú Ben tak miloval – a povedzte: „Pane, ďakujem ti za pätnásť rokov, ktoré si nám požičal toto nebeské dieťa.“ A v tej vďačnosti nájdete pokoj, ktorý prevyšuje každú chápavosť. Benjamin Đại Dương Vo, náš drahý Ben, oroduj za nás. Oroduj za svojich rodičov, aby cítili pokoj. Oroduj za Ryana, aby mal silu lietať vysoko. A my, ktorí tu zostávame, sľubujeme, že budeme stavať svoje životy na Kristovi, až kým sa raz všetci nestretneme v dome nášho Otca, kde už nebude viac sĺz, len večná radosť. Amen.