Spomienka na všetkých verných zosnulých

Dnes, keď sa naše srdcia obracajú k tým, ktorí nás predišli do večnosti, sa možno pozeráme na svet inými očami. Dnešné čítania nám neponúkajú lacnú útechu, ale surovú, krásnu pravdu. Kniha Múdrosti nám hovorí o dušiach spravodlivých, ktoré sú v Božej ruke. Hovorí nám, že „sa zdalo, že umierajú“, a že ich odchod bol považovaný za nešťastie. Ale potom prichádza to veľké, tiché „ale“. „Oni sú v pokoji.“

Predstavte si na chvíľu Bena. Benjamin Vo. Predstavte si ho tak, ako ho mnohí z vás nosíte v srdci – nie ako niekoho, kto zmizol, ale ako niekoho, kto je v bezpečí. Ben bol chlapec, ktorého myseľ bola ako precízne navrhnutý systém. Miloval logiku, miloval kódovanie, miloval to, ako sa veci v technológii spájajú, aby vytvorili niečo nové. Ale pod touto brilantnou vrstvou bol chlapec, ktorého srdce bolo ako otvorená kniha lásky. Spomeňte si na to, ako rád pozoroval lietadlá. Pre neho to nebol len kov a palivo. Bola to túžba vzlietnuť, túžba po slobode, túžba po tom, aby sa „con chim airlines“ – tá jeho vysnívaná spoločnosť – stala skutočnosťou. Ben mal v sebe túto nádhernú detskú zvedavosť, ktorá sa nikdy nebála pozrieť vyššie, než kam siahajú naše obmedzené ľudské oči.

Keď dnes čítame o dušiach, ktoré žiaria ako iskry v strnisku, nemôžem nemyslieť na to, ako Ben žiaril medzi nami. Jeho život nebol dlhý v rokoch, ale bol plný v intenzite lásky. Alan a Thao, viem, že štyri mesiace po tom, čo Ben odišiel, táto cesta stále bolí. Viem, že sa v tichu noci pýtate: „Prečo? Prečo sa táto cesta skončila tak náhle?“ Chcem vám dnes povedať niečo, čo musíte prijať ako liek pre svoje unavené srdcia. Choroba, ktorá si vyžiadala Benov život, nebola trestom. Nebola zlyhaním. Nebola výsledkom ničoho, čo by ste vy, alebo ktokoľvek iný, urobili alebo zanedbali. Sú veci v tomto krehkom svete, ktoré sú tak ďaleko za hranicou akejkoľvek ľudskej kontroly, že žiadna bdelosť, žiadna starostlivosť a žiadna bolesť na svete by ich nedokázali zastaviť. Vy ste pre Bena neboli len rodičmi; boli ste jeho celým svetom, jeho prístavom, tými, ktorí ho držali za ruku, keď sa svet začal triasť. Boh vás neobviňuje. On neposiela bolesť ako skúšku krutosti. On stojí presne tam, kde plačete vy, a delí sa o vaše slzy. Zložte tento ťažký kameň viny zo svojich ramien. Vy ste neprehliadli nič. Vy ste milovali všetko, čo sa v ľudských silách milovať dalo. Boh si Bena nevzal preto, že by ste vy zlyhali, ale preto, že jeho pozemský beh dospel k svojmu cieľu a on už teraz smie spočinúť v nebeskom pokoji.

Ježiš v evanjeliu hovorí niečo, čo je jadrom našej viery: „Toto je vôľa môjho Otca, aby som nestratil nikoho z tých, ktorých mi dal, ale aby som ich vzkriesil v posledný deň.“ Ben je v týchto slovách zahrnutý. On je v týchto slovách bezpečne uložený. Ježiš hovorí, že „všetko, čo mi dáva Otec, príde ku mne“. Ben prišiel. On je u neho. A táto pravda je silnejšia než akýkoľvek smútok, ktorý dnes cítite.

Spomeňte si na tú chvíľu, ktorú nám rodina zverila – keď pätnásťročný Ben, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku, povedal rodičom, že je ochotný obetovať celé svoje celoživotné úspory z prasiatka, aby pomohol strýkovi Williamovi, ktorý trpel po mŕtviciach. Nikdy to prasiatko nerozbil, nebolo to treba, pretože strýko mal potrebnú starostlivosť, no tá ponuka – to, že chlapec v jeho veku chcel unáhlene a celým svojím srdcom odovzdať všetko, čo mal, pre niekoho iného – to je ten pravý obraz jeho duše. To je tá láska, ktorá sa nepýta na vlastný zisk, ale vidí bolesť druhého. Táto láska neumrela. Ona pokračuje. Keď vidíme čistú vodu tečúcu zo studne v Cà Mau, vybudovanej v jeho mene, alebo keď vidíme tiché skutky dobroty, ktoré sa dejú skryte, vieme, že Benov duch stále žije a slúži. Táto láska je brnením, ktoré si obliekate aj vy, keď sa ráno zobudíte a rozhodnete sa pokračovať v živote, hoci by ste najradšej zostali v tme.

Ryan, brat môj drahý, ty, ktorý si s Benom kráčal bok po boku, ktorý si s ním podelil smiech, cesty i tiché chvíle – nezabudni, že tá bratská láska sa nestratila. Brat ti nechýba len v spomienkach, on ťa sprevádza z toho tichého, jasného miesta, kde už nie je žiadna choroba ani slzy. Kráčaj ďalej s odvahou, s tým istým úsmevom a dobrotou, akú mal on. Máš v nebi niekoho, kto na teba hľadí a prihovára sa za teba u samého Pána. Tvoj brat bol chlapec, ktorý sa nebál vzlietnuť, a ty teraz nesieš jeho odkaz ďalej – odkaz chlapca, ktorý chcel pomáhať, ktorý chcel dávať, ktorý chcel milovať.

A vy všetci, ktorí túto chvíľu prežívate doma, v tichu svojich izieb, možno s ťaživým krížom na pleciach, nech ste kdekoľvek – počujte tento hlas. Boh vás pozná po mene. Necháva vás obklopiť svojím milosrdenstvom. Až vás dnes večer prepadne ticho, neuhýbajte pred ním. Zatvorte oči, nadýchnite sa a v duchu povedzte túto jednoduchú vetu: „Pane, zverujem ti Bena... a zverujem ti aj seba.“ On vás podrží. On je ten uholný kameň, ktorý nikdy nesklame. Benjamin Đại Dương Vo, náš drahý Ben, oroduj za svojich rodičov, oroduj za svojho brata Ryana a doveď nás všetkých tam, kde svetlo nepozná žiadny súmrak. Amen.