Sviatok svätých Šimona a Júdu, apoštolov

Predstavte si na chvíľu staré, pevné kamene, ktoré murár starostlivo ukladá jeden na druhý, kým nevznikne niečo veľké a trvalé. Každý kameň má svoj tvar, svoju váhu, svoje miesto, ktoré za neho nemôže zaujať žiaden iný. Dnešné čítanie zo Svätého Písma nás berie práve do tejto tichej dielne, kde sa buduje niečo, čo nepatrí len tomuto času, ale večnosti. Svätý Pavol píše Efezanom – a dnes hovorí aj nám, tu prítomným – že už nie sme cudzinci ani prišelci, ale spoluobčanmi svätých a členmi Božieho domu. Hovorí o chráme, ktorý rastie v Pánovi, a o Kristovi, ktorý je sám uholným kameňom, tým najpevnejším bodom, na ktorom drží celá stavba.

Keď sa pozeráme na dnešný sviatok apoštolov Šimona a Júdu, vidíme mužov, ktorých meno a život boli pevne späté s touto stavbou. Nevieme o nich z evanjelií veľa veľkých príbehov, ale vieme to podstatné: stáli blízko pri Ježiši. Kráčali s ním po prachu galilejských ciest, počúvali jeho hlas, keď sa celú noc modlil na hore, tak ako to čítame v dnešnom evanjeliu podľa Lukáša. Ježiš strávil celú noc v rozhovore s Otcom, kým si vyvolil tých dvanástich, ktorých nazval apoštolmi. Predstavte si to ticho noci, hory a modlitbu, z ktorej sa rodí celá budúcnosť Cirkvi. Z tej tichej noci vyšiel Ježiš a zavolal ich menom.

Benjamin Vo, náš drahý Ben, bol tiež chlapcom, ktorého myseľ a duša boli nastavené na presné tvary, na systémy, na logiku a na budovanie. Spomeňte si na to, ako fascinovane sa pozeral na svet technológií, ako prirodzená mu bola matematika, cloudová infraštruktúra či kódovanie, ktoré ovládal s ľahkosťou, akú by málokto čakal od chlapca v jeho veku. No táto jeho brilantná myseľ nebola chladným strojom. Bola domovom pre nesmierne jemné, vnímavé srdce. Keď sa tatinovi prihovoril s tým svojím nákazlivým, tichým úsmevom, keď spolu viedli tie hlboké rozhovory alebo keď spoločne objavovali svet pri airport spottingu, Ben bol prítomný celou svojou bytosťou. Bol to chlapec, ktorý miloval život, miloval oblohu a tie svoje vysnívané lietadlá, pre ktoré mal dokonca pripravený názov „con chim airlines“ – malý vták, ktorý vzlieta do výšok. V každom jeho úsmeve, v každom jeho veselom pohľade bolo niečo z tej nebeskej ľahkosti.

Alan a Thao, viem, aké ťažké je niekedy hľadieť na horizont, keď sa zdá, že ticho v dome je prirýchle a spomienky prichádzajú ako neočakávaná vlna. Štyri mesiace už kráčate touto strmou cestou. Viem, že v tichu noci sa v mysli vynárajú tie ťažké otázky, ktoré nemajú odpovede, a niekedy sa do srdca vkradne tieň pochybností či nevyslovenej viny. Chcem vám dnes povedať niečo, čo musíte prijať ako balzam na zranenú dušu. Choroba, ktorá si vyžiadala Benov život, nebola trestom. Nebola zlyhaním. Nebola výsledkom ničoho, čo by ste vy, alebo ktokoľvek iný, urobili alebo zanedbali. Sú veci v tomto krehkom svete, ktoré sú tak ďaleko za hranicou akejkoľvek ľudskej kontroly, že žiadna bdelosť, žiadna starostlivosť a žiadna bolesť na svete by ich nedokázali zastaviť. Vy ste pre Bena neboli len rodičmi; boli ste jeho celým vesmírom, jeho bezpečným prístavom, tými, ktorí ho držali za ruku, keď sa svet začal triasť. Boh vás neobviňuje. On neposiela bolesť ako skúšku krutosti. On stojí presne tam, kde plačete vy, a delí sa o vaše slzy. Zložte tento ťažký kameň viny zo svojich ramien. Vy ste neprehliadli nič. Vy ste milovali všetko, čo sa v ľudských silách milovať dalo. Boh si Bena nevzal preto, že by ste vy zlyhali, ale preto, že jeho pozemský beh dospel k svojmu cieľu a on už teraz smie spočinúť v nebeskom pokoji.

Pozrite sa na to, akú lásku Ben v sebe nosil. Spomeňte si na tú chvíľu, ktorú nám rodina zverila – keď pätnásťročný Ben, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku, povedal rodičom, že je ochotný obetovať celé svoje celoživotné úspory z prasiatka, aby pomohol strýkovi Williamovi, ktorý trpel po mŕtviciach. Nikdy to prasiatko nerozbil, nebolo to treba, pretože strýko mal potrebnú starostlivosť, no tá ponuka – to, že chlapec v jeho veku chcel unáhlene a celým svojím srdcom odovzdať všetko, čo mal, pre niekoho iného – to je ten pravý obraz jeho duše. To je tá láska, ktorá sa nepýta na vlastný zisk, ale vidí bolesť druhého. Táto láska neumrela. Ona pokračuje. Keď vidíme čistú vodu tečúcu zo studne v Cà Mau, vybudovanej v jeho mene, alebo keď vidíme tiché skutky dobroty, ktoré sa dejú ticho a v skrytosti, vieme, že Benov duch stále žije a slúži.

Ryan, brat môj drahý, ty, ktorý si s Benom kráčal bok po boku, ktorý si s ním podelil smiech, cesty i tiché chvíle v izbe – nezabudni, že tá bratská láska sa nestratila. Brat ti nechýba len v spomienkach, on ťa sprevádza z toho tichého, jasného miesta, kde už nie je žiadna choroba ani slzy. Kráčaj ďalej s odvahou, s tým istým úsmevom a dobrotou, akú mal on. Máš v nebi niekoho, kto na teba hľadí a prihovára sa za teba u samého Pána.

A vy všetci, ktorí túto chvíľu prežívate doma, v tichu svojich izieb, možno s ťaživým krížom na pleciach, nech ste kdekoľvek – počujte tento hlas. Boh vás pozná po mene. Necháva vás obklopiť svojím milosrdenstvom. Až vás dnes večer prepadne ticho, neuhýbajte pred ním. Zatvorte oči, nadýchnite sa a v duchu povedzte túto jednoduchú vetu: „Pane, zverujem ti Bena... a zverujem ti aj seba.“ On vás podrží. On je ten uholný kameň, ktorý nikdy nesklame. Benjamin Đại Dương Vo, náš drahý Ben, oroduj za svojich rodičov, oroduj za svojho brata Ryana a doveď nás všetkých tam, kde svetlo nepozná žiadny súmrak. Amen.