Štvrtok dvadsiatej deviatej týždňa v Cezročnom období

Predstavte si na chvíľu otvorenú mapu sveta na stole, na ktorej sú roztrúsené drobné modely lietadiel. Sú to stroje, ktoré sa vznášajú nad oblakmi, prekonávajú kontinenty a spájajú vzdialené miesta. Benjamin Vo, náš drahý Ben, mal svet na dlani – nielen vďaka cestám, ktoré podnikol so svojou rodinou, ale vďaka tej nekonečnej zvedavosti, ktorá v ňom horela. Spomeňte si na to, ako sa jeho oči rozžiarili, keď hovoril o svojom vysnívanom projekte „con chim airlines“. Nebolo to len detské nadšenie. Bol to prejav ducha, ktorý chcel stúpať, ktorý chcel hľadať cesty tam, kde iní videli len prekážky. Dnes, štyri mesiace po tom, čo Ben odišiel do nebeského otcovstva, sa aj my dívame na oblohu. Nie však s hľadaním odletov a príletov, ale s otázkou, aký zmysel má tento let, ktorý sa zdá byť taký predčasne ukončený.

Svätý Pavol v Liste Efezanom, ktorý sme dnes počuli, používa nádherný obraz. Píše, že sa modlí, aby sme boli „zakorenení a upevnení v láske“. Viete, čo znamená byť zakorenený? Je to strom, ktorý odoláva víchrici, pretože jeho korene siahajú hlboko do živej pôdy. Pavol hovorí o šírke, dĺžke, výške a hĺbke Kristovej lásky. Je to láska, ktorá presahuje všetko poznanie. Dnes, keď sa dívame na Benov život – na tú jeho úžasnú schopnosť byť brilantným v matematike, v kóde, v technológiách, a zároveň byť takým nesmierne nežným synom – vidíme práve toto zakorenenie. Ben nebol len chlapec s „brilantnou mysľou“, ako ho mnohí poznali. Bol to chlapec s hlbokým srdcom, ktoré vnímalo svet okolo seba s empatiou, aká je u pätnásťročných vzácna.

Alan a Thao, vy ste boli tými, ktorí toto zakorenenie v ňom pestovali. Boli ste jeho domovom. Keď sa dnes pozriete späť na tie roky – na tie spoločné cesty, na to, ako ste s ním stáli na letiskách a pozorovali Boeingy 737, na tie tiché večery, keď ste cítili jeho prítomnosť – možno sa v tichu noci vynorí otázka, ktorá vás ťaží: „Mohli sme urobiť viac? Prečo sa to skončilo takto?“ Chcem vám dnes povedať niečo, čo musíte prijať ako balzam na svoje rany: Choroba, ktorá si vyžiadala Benov život, nebola trestom. Nebola výsledkom vášho zlyhania. Nebola výsledkom ničoho, čo by ste vy, alebo ktokoľvek iný, urobili alebo zanedbali. Sú veci v tomto krehkom svete, ktoré sú tak ďaleko za hranicou našej kontroly, že žiadna bdelosť, žiadna starostlivosť a žiadna láska na svete by ich nemohli zastaviť. Vy ste pre Bena neboli len rodičmi; boli ste jeho celým vesmírom, jeho bezpečným prístavom, tými, ktorí ho držali za ruku, keď sa svet začal triasť. Boh vás neobviňuje. On neposiela choroby ako skúšku krutosti. On stojí pri vás a plače presne tam, kde plačete vy. Zložte tento kameň viny zo svojich ramien. Vy ste neprehliadli nič. Vy ste milovali všetko. Boh si Bena nepovolal preto, že by ste vy zlyhali, ale preto, že jeho cesta v tomto čase bola zavŕšená. On je teraz v bezpečí, v „Banquet of Heaven“, v nebeskom bankete, kde niet slz ani bolesti.

Ježiš v dnešnom evanjeliu hovorí niečo, čo nás na prvý pohľad môže vyľakať: „Prišiel som vrhnúť oheň na zem, a ako chcem, aby už vzplanul!“ Tento oheň nie je ničivým plameňom. Je to oheň lásky, oheň pravdy, ktorý spaľuje všetko, čo je v nás falošné a povrchné. Ben tento oheň v sebe niesol. Spomeňte si na ten moment, ktorý tak jasne definuje jeho dušu: keď chcel ponúknuť celé svoje celoživotné úspory z prasiatka, aby pomohol strýkovi Williamovi. Nikdy to prasiatko nerozbil, nebolo to treba, ale tá ponuka – to, že chlapec v jeho veku chcel unáhlene a bez váhania obetovať všetko, čo mal, pre niekoho iného – to je ten najkrajší obraz jeho duše. To je ten oheň, o ktorom hovorí Ježiš. Ben nebol len chlapec, ktorý písal kód na Githube; bol to chlapec, ktorý kódoval lásku do každého svojho skutku.

Ryan, brat môj drahý, ty vieš, aké to je. Ty si s ním zdieľal toľko tichých aj veselých chvíľ, jazdy na horských dráhach, smiech v obývačke. Keď ti chýba tvoj brat, nezabudni, že to, čo vás spájalo, sa nestratilo. Benova láskavosť a jeho tichá prítomnosť akoby prešli do tvojho vlastného srdca. Keď sa pozrieš dopredu a budeš premýšľať o svojom živote, pamätaj, že tvoj brat ťa povzbudzuje z neba. Nie si sám. Máš rodinu, máš svojich rodičov, a máš Bena, ktorý ťa chráni z toho najkrajšieho miesta, aké si vieme predstaviť. Tvoj brat bol chlapec, ktorý sa nebál vzlietnuť. Ty teraz nesieš jeho odkaz ďalej – odkaz chlapca, ktorý chcel pomáhať, ktorý chcel dávať, ktorý chcel milovať.

Možno sa pýtate, ako ďalej, keď je bolesť taká živá. Pozrite sa na „Giếng Gioan Baotixita“ – na tú studňu, ktorá v Benovom mene prináša čistú, životodarnú vodu ľuďom v Cà Mau. To je presne to, čo znamená byť „zakorenený v láske“. Benov život, hoci krátky, sa stal prameňom, z ktorého tečie milosť pre iných. Každý dúšok vody, ktorý niekto v núdzi vypije, je ozvenou Benovej dobroty. Jeho láska nezmizla, len zmenila formu. Stala sa súčasťou Božieho plánu, ktorý presahuje naše chápanie. A to je nádej, ktorú nám dáva dnešné Božie slovo. Boh je schopný vykonať nekonečne viac, než my prosíme alebo chápeme.

Keď dnes odídete z tohto miesta, nerobte si žiadne veľké plány na to, ako prekonať svoj smútok. Nerobte si ťažké predsavzatia. Stačí jedna jediná, malá vec. Až vás nabudúce prepadne ticho a bolesť bude priťažká, neuhýbajte pred ňou. Zatvorte oči, nadýchnite sa a predstavte si tú oblohu, na ktorú sa Ben tak rád pozeral, keď sledoval svoje milované lietadlá stúpajúce do výšok. Pozrite sa tam hore a povedzte len túto tichú vetu: „Pane, zverujem ti Bena… a zverujem ti aj seba.“ On vás podrží. On vás nikdy neopustí. On je ten, ktorý nás čaká s otvorenou náručou, aby nás obslúžil v nebeskom kráľovstve. Benjamin Đại Dương Vo, náš drahý Ben, oroduj za svojich rodičov, oroduj za svojho brata Ryana, a doveď nás všetkých tam, kde svetlo nepozná žiadny súmrak.