Piatok dvadsiateho ôsmeho týždňa v Cezročnom období

Predstavte si na okamih, ako sa v tichej, jasnej noci pozeráte na oblohu. Je to ten druh noci, kedy sú hviezdy tak blízko, že máte pocit, akoby ste sa ich mohli dotknúť. V takýchto chvíľach sa človek prirodzene pýta: „Kto som ja v tomto obrovskom vesmíre? Som len náhodným zhlukom atómov, alebo má môj život skutočný zmysel?“ Dnešné Božie slovo nám na túto otázku odpovedá s nevídanou nežnosťou. Apoštol Pavol v Liste Efezanom hovorí niečo, čo by sme si mali vryť do srdca: „V ňom sme sa stali dedičstvom, keď sme boli predurčení podľa rozhodnutia toho, ktorý koná všetko podľa rady svojej vôle.“

Sme dedičstvom. Nie sme tu náhodou. Každý jeden z nás, a Benjamin Vo obzvlášť, bol v Božom pláne od večnosti. Keď sa pozeráme na život nášho drahého Bena, vidíme chlapca, ktorý bol stvorený s takou precíznosťou a láskou, akú vidíme v tých najzložitejších technických systémoch, ktoré tak miloval. Ben mal myseľ, ktorá chápala svet v logických súvislostiach, v kódoch, v infraštruktúre cloudu, no jeho duša bola nastavená na frekvenciu, ktorú počuje len Boh. Bol to chlapec, ktorého zvedavosť bola ako kompas, neustále hľadajúci pravdu, krásu a spojenie.

Alan a Thao, viem, že štyri mesiace po tom, čo Ben odišiel do nebeského domova, sa vám svet zdá byť iným miestom. Viem, že sú dni, keď sa ticho izby stáva takmer fyzickým bremenom. Možno sa v týchto chvíľach vracajú otázky, ktoré sa snažíte zahnať: „Čo ak som niečo prehliadol? Čo ak som mohol urobiť viac?“ Chcem sa dnes dotknúť tohto kameňa, ktorý nosíte v srdci. Počúvajte pozorne: Ježiš v dnešnom evanjeliu hovorí svojim učeníkom: „Či nepredávajú päť vrabcov za dva haliere? A ani jeden z nich nie je zabudnutý pred Bohom.“ Ak Boh nezabúda na malého vrabca, myslíte si, že by zabudol na Bena? Alebo na vás?

Choroba, ktorá si vyžiadala život vášho syna, nebola trestom. Nebola vaším zlyhaním. Nebola výsledkom vašej nepozornosti alebo niečoho, čo ste urobili či neurobili. Bola to tragédia tohto padlého sveta, ktorá prišla mimo akejkoľvek ľudskej kontroly. Vy ste pre Bena neboli len rodičmi; boli ste jeho celým vesmírom, jeho bezpečným prístavom, tými, ktorí ho držali za ruku, keď sa svet začal triasť. Nič, čo by ste urobili inak, by túto cestu nezmenilo. Zložte tento kameň viny. Pán vás neobviňuje. On vás drží v náručí práve takých, akí ste – zranených, unavených, ale nesmierne milovaných. Vy ste neprehliadli nič. Vy ste milovali všetko.

Pozrite sa na to, ako Ben žil. Spomeňte si na to, ako chcel ponúknuť celé svoje celoživotné úspory z prasiatka, aby pomohol strýkovi Williamovi. Nikdy to prasiatko nerozbil, nebolo to treba, ale tá ponuka – to, že chlapec v jeho veku chcel unáhlene a bez váhania obetovať všetko, čo mal, pre niekoho iného – to je ten najkrajší obraz jeho duše. To je tá „pečať Svätého Ducha“, o ktorej píše Pavol. Ben nebol len chlapec s brilantným úsudkom pre technológie. On mal predovšetkým srdce, ktoré dokázalo milovať bezpodmienečne. Táto jeho štedrosť nezmizla. Ona pokračuje. Keď sa v jeho mene konajú skutky milosrdenstva – keď sa v dedinách v Cà Mau vďaka studni, ktorá nesie jeho meno, pije čistá voda – Benova láska stále prúdi. On sa stal prameňom života pre iných. To je to, čo robia anjeli: prinášajú Božiu starostlivosť tam, kde je smäd a núdza.

Ryan, brat môj drahý, ty si s ním zdieľal toľko chvíľ – cesty, smiech, tiché chvíle v aute i chvíle, keď ste spolu objavovali svet. Viem, že teraz je tvoja cesta iná a že cítiš obrovskú prázdnotu. Ale nezabudni, že Benova zvedavosť, jeho radosť zo života a jeho láskavosť neodišli s ním celkom z tohto sveta. Ony akoby prešli do tvojho srdca. Keď sa pozrieš dopredu, keď snívaš o tom, čo budeš v živote robiť, pamätaj, že Ben je s tebou. Nie ako tieň, ale ako tichý spolucestujúci, ktorý ťa povzbudzuje, aby si kráčal odvážne, aby si sa nebál snívať a aby si žil naplno. Neži v tieni smútku, ale v svetle toho, čo ste spolu prežili. Tvoj brat bol chlapec, ktorý sa nebál vzlietnuť. Ty teraz nesieš jeho odkaz ďalej – odkaz chlapca, ktorý chcel pomáhať, ktorý chcel dávať, ktorý chcel milovať.

Ježiš v dnešnom evanjeliu hovorí: „I vlasy na hlave máte všetky spočítané.“ To nie je len metafora. To je vyznanie Božej intimity s každým z nás. Boh pozná každú bunku nášho tela, každý záchvev nášho srdca, každú slzu, ktorú ste vy, Alan a Thao, vyplakali v noci, keď ste si mysleli, že vás nikto nevidí. On ich vidí. On ich počíta. On ich zbiera do svojej nádoby. Benjamin Đại Dương Vo – jeho stredné meno znamená „Veľký oceán“ – teraz odpočíva v oceáne Božej lásky, kde niet búrok, kde niet chorôb, kde niet sĺz. Je v bezpečí, v prístave, po ktorom túži každá ľudská duša.

Keď dnes odídete z tohto miesta, nerobte si veľké plány. Neurobte žiadne veľké rozhodnutia. Stačí jedna malá vec. Keď vás nabudúce prepadne vlna smútku, neuhýbajte pred ňou. Priznajte si ju, ale potom zdvihnite zrak – tam, k tej oblohe, ktorú Ben tak miloval, keď pozoroval lietadlá stúpajúce do výšok – a povedzte celkom potichu: „Pane, zverujem ti Bena a zverujem ti aj našu bolesť.“ On vás podrží. On vás nikdy neopustí. Benjamin Đại Dương Vo, náš drahý Ben, oroduj za svojich rodičov, aby pocítili hlboký pokoj, oroduj za svojho brata Ryana a veď nás všetkých bližšie k tomu svetlu, ktoré nepozná súmrak. Amen.