Sviatok svätých Michala, Gabriela a Rafaela, archanjelov

Keď sa dnes pozeráme na dnešné čítania, vidíme niečo, čo sa vymyká nášmu bežnému vnímaniu času a priestoru. Prorok Daniel nám opisuje tróny, oheň a tisíce bytostí, ktoré obklopujú Prastarého. Je to scéna, ktorá nám pripomína, že náš svet nie je uzavretý. Nie sme tu sami. Nad našimi hlavami, za hranicou nášho zraku, existuje realita, kde sa neustále deje niečo veľké, niečo večné. Práve v tejto nebeskej blízkosti, v tejto neviditeľnej, no skutočnej prítomnosti, dnes nachádzame nášho drahého Benjamina.

Predstavte si na chvíľu Bena. Nie ako chlapca z minulosti, ale ako toho zvedavého, brilantného mladého muža, ktorý sa s takou radosťou díval na svet z okna lietadla. Spomeňte si na to, ako miloval technológiu, ako sa ponáral do zložitých systémov, ako s otcom Alanom plánoval budúcnosť. Keď sa dnes povie meno archanjelov – poslov, ktorí prekonávajú vzdialenosti medzi nebom a zemou – nemôžem si nespomenúť na tú Benovu fascináciu lietadlami. Pre neho bolo lietadlo strojom, ktorý spája miesta, ktorý prekonáva oceány, ktorý nás približuje k horizontom. Dnes, v tento sviatok, nám Boh hovorí, že existuje „nebeská linka“, ktorá je oveľa skutočnejšia a stabilnejšia než akákoľvek letecká trasa. Je to cesta, ktorú nám dnes Ježiš ukazuje v evanjeliu: „Uvidíte otvorené nebo a Božích anjelov vystupovať a zostupovať na Syna človeka.“

Ježiš hovorí Natanaelovi: „Videl som ťa pod figovníkom.“ Je to taký intímny, tichý detail. Predtým, než ho ktokoľvek zavolal, pred všetkými veľkými udalosťami, Ježiš už bol tam. Bol pri ňom. A to je tá pravda, ktorú dnes potrebujeme počuť my všetci, ktorí sme pred tromi mesiacmi odprevadili Bena do náručia Otca. Boh bol s ním nielen vtedy, keď bol zdravý a plný síl, ale bol s ním aj v každom okamihu jeho boja. A je s ním teraz, v tej nebeskej ríši, kde už niet chorôb, len nekonečné svetlo a radosť. Ben nie je stratený. On je „videný“. On je v bezpečí, presne tak, ako bol Ježiš s Natanaelom, aj keď o tom nikto iný nevedel.

Alan, Thao, Ryan, viem, že táto cesta je pre vás ťažká. Čas plynie, tri mesiace sú ako večnosť, a predsa je to len okamih. Sú dni, keď sa vám zdá, že táto cesta je príliš strmá. V týchto chvíľach sa k vám často vkráda ten najťažší hosť: vina. Pýtaš sa, ocko, či si mohol urobiť viac. Pýtaš sa, mami, či si niečo neprehliadla. Chcem vám dnes v mene Toho, ktorý je „Lekárom našich duší“, sňať tento kameň z vašich sŕdc. Vy ste nepochybili. Choroba, ktorá si vyžiadala Bena, nebola vašou vinou. Boh neposiela utrpenie ako trest a Boh sa na vás nepozerá cez optiku vašich ľudských limitov. Boli ste pre neho najlepším prístavom. Boli ste svedkami jeho radosti, jeho úsmevu, jeho nekonečnej zvedavosti. Táto strata nie je zlyhaním vašej starostlivosti; je to tajomstvo, ktoré patrí do Božieho plánu, ktorý presahuje naše chápanie. Boh vás neobviňuje, a preto sa nesmiete obviňovať ani vy sami. Zložte túto batožinu, lebo ona na vás nepatrí. Choroba je niekedy ako náhodná búrka, ktorá príde bez ohľadu na to, ako pozorne sme sledovali radar. Nebola to vaša chyba, nebolo to zanedbanie. Bola to búrka, ktorú nikto z nás nemohol zastaviť. Boh neodníma život ako odplatu; on prijíma dušu, ktorá je pripravená na jeho blízkosť, aj keď my tu na zemi ešte nie sme pripravení ju pustiť.

Spomeňte si na ten moment, ktorý bol taký typický pre Benovo srdce: keď ako pätnásťročný chlapec chcel venovať celé svoje celoživotné úspory z prasiatka, aby pomohol strýkovi Williamovi. Nikdy to prasiatko nerozbil, nikdy ho nevyprázdnil, ale tá ponuka – to, že chlapec v jeho veku chcel dať všetko, čo mal, pre niekoho iného – to je tá najväčšia pravda o jeho živote. On nebol len chlapec, ktorý sníval o „con chim airlines“; on bol chlapec, ktorý už vtedy žil v „leteckej spoločnosti“ Božej lásky, kde sa všetko rozdáva a nič sa nenecháva pre seba. Táto jeho štedrosť, táto jeho ochota obetovať sa, to nie je minulosť. To je jeho odkaz, ktorý žije ďalej. Keď dnes vidíme, ako sa v jeho mene budujú studne, ako sa rozdáva pomoc tým najchudobnejším, vidíme, že Benov život stále prináša ovocie. On sa stal „anjelom“ pre mnohých ľudí v Cà Mau, ktorí vďaka nemu majú čistú vodu. To je to, čo robia anjeli: prinášajú Božiu starostlivosť tam, kde je smäd a núdza.

Ryan, brat môj, ty si bol svedkom jeho radosti. Ty si s ním zdieľal tie chvíle, keď sa svet zdal byť otvorenou mapou. Viem, že teraz je tvoj pretek iný. Viem, že v škole či pri rôznych aktivitách cítiš tú prázdnu stoličku vedľa seba. Ale nezabudni: Benova zvedavosť, jeho radosť zo života, jeho vernosť nezomreli. Ony prešli do teba. Ty nesieš časť z tohto svetla ďalej. Neži v tieni smútku, ale ži v svetle spomienok. Ben ťa sprevádza. On sa na teba usmieva pri každom tvojom kroku, presne tak, ako sa na vás oboch usmieval, keď ste stáli na slnečnom brehu či v parku. On je s tebou, tak blízko, ako dych.

Keď dnes počúvame o archanjeloch, o Michalovi, Gabrielovi a Rafaelovi, vidíme, že Boh má pre každého z nás svojho posla. Niekedy je tým poslom iný človek, niekedy je to spomienka, niekedy je to pokoj, ktorý nás zaplaví v momente najväčšej úzkosti. Ben je teraz súčasťou tohto nebeského zástupu. On je vaším orodovníkom. On je tým, ktorý sa na vás pozerá s láskou, ktorú my tu na zemi môžeme len tušiť. A Boh, ktorý ho stvoril, ktorý ho viedol jeho krátkou, ale takou bohatou cestou, teraz drží vás. On vás nenecháva v tom smútku samých. On je v každom vašom plači, v každej vašej modlitbe, v každom vašom „prečo“.

Nehľadajte Bena v minulosti. Hľadajte ho v prítomnosti Božej lásky. On je v tej radosti, ktorú cítite, keď si spomeniete na niečo, čo vás spolu rozosmialo. On je v tom pokoji, ktorý príde, keď sa večer pomodlíte a zveríte všetko do Božích rúk. On je v tej vode, ktorá prúdi v studni v Cà Mau, ktorá v jeho mene dáva piť smädným. To je jeho odkaz. Nie je to pomník z kameňa, je to život, ktorý sa ďalej rozdáva. Každý skutok lásky, ktorý urobíte, je ozvenou jeho srdca. A keď sa ráno zobudíte a budete mať pocit, že neviete, ako ďalej, spomeňte si na to, že ste milovaní tým istým Bohom, ktorý teraz drží Bena v náručí. On je ten, ktorý nás volá z prachu a vlieva do nás svoj život.

Keď dnes odídete z tohto miesta, nerobte si veľké plány. Neurobte žiadne veľké rozhodnutia. Stačí jedno: keď vás prepadne smútok, neuhýbajte pred ním. Priznajte si ho, ale potom sa pozrite na oblohu – na tú oblohu, ktorú Ben tak miloval – a povedzte: „Pane, ďakujem ti za pätnásť rokov, ktoré si nám požičal toto nebeské dieťa.“ A v tej vďačnosti nájdete pokoj, ktorý prevyšuje každú chápavosť. Benjamin Đại Dương Vo, náš drahý Ben, oroduj za nás. Oroduj za svojich rodičov, aby cítili pokoj. Oroduj za Ryana, aby mal silu lietať vysoko. A my, ktorí tu zostávame, sľubujeme, že budeme stavať svoje životy na Kristovi, až kým sa raz všetci nestretneme v dome nášho Otca, kde už nebude viac sĺz, len večná radosť. Amen.