24. nedeľa v cezročnom období

Stojíme dnes pred slovami, ktoré sa zdajú byť až nepríjemne ostré. Sirach nás varuje pred hnevom, ktorý si človek pestuje ako jedovatý kvet, a Ježiš v evanjeliu ide ešte ďalej. Hovorí o odpustení, ktoré nemá hranice, o odpustení, ktoré nie je len počítaním do sedem, ale je spôsobom života. Je to výzva, ktorá nás často bolí, pretože v hĺbke nášho srdca, keď sme zranení, keď sme stratili niečo drahé, hnev a otázka „prečo“ sú prvou vecou, ktorá sa nám tisne na pery.

Pozrite sa na obraz, ktorý nám dnes ponúka Písmo. Je to obraz dlžníka, ktorý bol odpustený, no vzápätí sa stal žalárnikom svojho blížneho. Je to obraz srdca, ktoré zabudlo na to, že samo žije z milosti. A práve tu, uprostred tejto biblickej pravdy, sa naše myšlienky obracajú k Benovi. Benjamin Vo, náš drahý Ben, bol chlapec, ktorý mal v sebe niečo, čo sa nedá naučiť v žiadnej škole, hoci bol intelektuálne brilantný. Mal v sebe prirodzenú schopnosť odpúšťať a milovať bez podmienok. Spomeňte si na jeho zvedavosť, na tú jeho nekonečnú fascináciu svetom, na to, ako so svojím otcom „spotoval“ lietadlá a sníval o svojej „con chim airlines“. V tom všetkom nebola žiadna zášť, žiadna zatrpknutosť. Bol to život, ktorý sa pozeral dopredu, ktorý veril, že každý nový deň je darom.

Alan, Thao, Ryan, viem, že po troch mesiacoch od chvíle, keď sa Ben vrátil domov k Otcovi, je bolesť stále ostrá. Niekedy sa v noci zobudíte a tá prázdnota, ktorú po sebe zanechal, sa zdá byť neznesiteľná. A v tej tme sa možno objaví otázka, či ste urobili všetko, či ste niečo neprehliadli, či by nebolo bývalo iné riešenie. Dovoľte mi dnes, v mene Ježiša, ktorý sa díval na každú slzu, sňať tento kameň viny z vašich ramien. Vy ste nepochybili. Choroba, ktorá si vyžiadala Bena, nebola vašou vinou. Boh neposiela utrpenie ako trest a Boh sa na vás nepozerá cez optiku vašich zlyhaní. Vy ste pre Bena boli tým najlepším prístavom, aký mohol mať. Milovali ste ho, chránili ste ho, dali ste mu svet. To, že sa jeho cesta skončila, nie je výsledkom vašej nepozornosti alebo nedostatku starostlivosti. Je to tajomstvo, ktoré presahuje náš ľudský zrak. Choroba, ktorá ho vzala, bola mimo akúkoľvek ľudskú kontrolu. Prosím, zložte túto ťažkú batožinu viny, lebo Boh ju od vás nežiada. Vy ste boli jeho anjelmi na zemi, tak ako on je teraz vaším anjelom v nebi.

Ježiš v evanjeliu hovorí o kráľovi, ktorý odpustil obrovský dlh. Predstavte si tú veľkorysosť. A potom ten služobník, ktorému bolo odpustené všetko, začne dusiť svojho brata pre pár drobných. Často sa správame podobne, keď sa dusíme vlastnou bolesťou alebo vinou. Ale Ježiš nás volá k slobode. On nám hovorí: „Odpusťte zo srdca.“ To neznamená, že bolesť zmizne. Znamená to, že ju prestaneme používať ako väzenie pre svoje srdce. Pre vás, drahí rodičia, to znamená dovoliť si smútiť bez toho, aby ste sa obviňovali. Znamená to prijať, že Benov život bol darom, ktorý bol úplný, aj keď krátky. On žil intenzívne. On miloval. On bol zvedavý. On sa smial. A táto radosť, ten jeho gigot, keď hovoril o svojich snoch, to je to, čo zostáva. To je to, čo sa nedá vziať.

Ryan, brat môj, ty si bol svedkom Benovej radosti. Ty si s ním zdieľal tie chvíle, keď sa svet zdal byť veľkým dobrodružstvom. Viem, že teraz je tvoj pretek iný. Ale nezabudni: Ben ťa sprevádza. Každý tvoj úsmev, každá tvoja snaha v škole či v športe, každá tvoja zvedavosť – to všetko je pokračovaním jeho príbehu. Ty si jeho predĺženou rukou na tejto zemi. Ži tak, aby si bol šťastný, pretože Ben by si nič iné neprial. On ťa povzbudzuje z večnosti. On je tvojím anjelom, ktorý sa na teba usmieva pri každom tvojom kroku. A ty, Alan a Thao, vy ste v ňom vychovali niekoho, kto bol schopný ponúknuť všetko, čo mal, pre druhým. Spomeňte si na tú chvíľu, keď chcel obetovať svoju pokladničku pre chorému strýkovi. Nikdy ju nerozbil, nikdy ju nevyprázdnil, ale tá ponuka, tá čistá ochota dať všetko, čo mal, pre niekoho iného – to je ten najkrajší odkaz, ktorý po sebe zanechal. Táto láska stále prúdi svetom. Prúdi cez studňu v Cà Mau, ktorá v jeho mene prináša život tým, ktorí ho potrebujú. Benov život nie je minulosť. Je to prúd lásky, ktorý sa nikdy nezastaví.

Niekedy nás prepadne pocit, že Boh je ďaleko, že nás nepočuje. Ale pozrite sa na kríž. Boh nie je niekde vysoko, kto sa díva na naše utrpenie bez pohnutia. On je na kríži s nami. On je ten, kto trpí, keď my trpíme. On je ten, kto nás drží, keď sa nám podlamujú kolená. On je ten, kto nám šepká do ucha, keď sa v noci zobudíme a cítime prázdnotu: „Neboj sa, ja som tu.“ Ben je teraz v tej „Banquete neba“, o ktorej sme snívali. On už nebojuje, on už nemusí bežať v pretekoch, ktoré sú vyčerpávajúce. On dosiahol cieľ. On je zdravý, on je radostný, on je v náručí Otca. A to, čo cítite ako bolesť, je len druhá strana lásky, ktorú ste k nemu mali a stále máte.

Nechajte Benov život, aby vás učil. Nechajte jeho lásku, aby prúdila cez vás. Keď sa dnes odídete z tohto miesta, neurobte nič veľkolepé. Stačí, ak si vezmete so sebou jedno rozhodnutie. Možno je to len to, že dnes niekoho obdaríte úsmevom, hoci sa vám nechce. Alebo že v tichosti poďakujete za to, že ste Bena mali, hoci len na krátky čas. Alebo že si spomeniete na jeho gigot a dovolíte si aspoň na chvíľu sa usmiať. To je spôsob, ako stavať na skale. To je spôsob, ako žiť v blízkosti Krista. To je spôsob, ako byť milosrdný k sebe aj k druhým.

Benjamin Đại Dương Vo, náš drahý Ben, oroduj za nás. Oroduj za svojich rodičov, aby cítili pokoj, ktorý prevyšuje každú chápavosť. Oroduj za Ryana, aby mal silu lietať vysoko. A my, ktorí tu zostávame, sľubujeme, že budeme stavať svoje životy na Kristovi, až kým sa raz všetci nestretneme v dome nášho Otca, kde už nebude viac sĺz, len večná radosť. Amen.