Štvrtok dvadsiateho tretieho týždňa v Cezročnom období

Vstávame ráno a hľadíme na stôl, kde zostal položený tanier, alebo prechádzame chodbou, kde ešte nedávno zneli kroky a veselý smiech, ktorý sa nedal prepočuť. Je to ticho, ktoré sa nedá naplniť slovami, ticho, ktoré sa dotýka samej podstaty toho, čo znamená milovať a stratiť. Dva mesiace ubehli od chvíle, keď sa náš drahý Benjamin Đại Dương Vo, náš Ben, vrátil domov k nebeskému Otcovi. Stojíme uprostred všedných dní, ktoré už dávno prestali byť všednými, a hľadáme niečo pevné, o čo by sa unavené srdce mohlo oprieť.

V dnešnom prvom čítaní z Prvého listu Korinťanom nám svätý Pavol hovorí niečo veľmi ostro a jasne: „Poznanie nadúva, ale láska buduje.“ Zastavme sa pri tomto obraze. Poznanie, tá naša ľudská snaha všetko pochopiť, všetko si spočítať, rozanalyzovať a prísť na kĺb každej záhadnej a krutej otázke – to všetko nakoniec len zaťažuje myseľ a zanecháva v nej prázdnotu. Ako presne to vystihuje chvíle, keď človek v noci bez spánku prevracia v hlave udalosti, prepočítava posledné mesiace a hľadá odpoveď na otázku, prečo sa veci stali tak, ako sa stali. Pavol však hovorí, že skutočné miesto, kde sa život drží pohromade, nie je chladná logika, ale láska. „Ale kto miluje Boha, toho Boh pozná.“

Pozrite sa na to, aký bol Ben. Nebol to len chlapec s geniálnou mysľou, ktorý už v skorom veku hravo lúštil zložité matematické úlohy, ponáral sa do tajov cloudových systémov a s iskrou v očiach a žiarivým úsmevom hovoril o svojich plánoch vytvoriť raz vlastnú leteckú spoločnosť, ktorú s takým milým gigotom nazýval „con chim airlines“. Ben bol predovšetkým chlapec, ktorý žil z niečoho oveľa hlbšieho. Spomeňte si na tú neobyčajnú chvíľu, keď vo svojich pätnástich rokoch celkom vážne a bez váhania povedal svojim rodičom, že je pripravený obetovať celú svoju detskú pokladničku, aby pomohol strýkovi trpiacemu po mozgovej príhode. Nikdy tú pokladničku nerozbil, nikdy ju nevysypal, pretože to nebolo treba – strýko mal potrebnú starostlivosť a peniaze nezostali uväznené v hlinenej pokladničke. Ale ten skutok, tá čistá, nezištná ponuka chlapca, ktorý bol ochotný dať všetko, čo mal, pre niekoho iného – to je ten obraz, ktorý hovorí za všetko. To je láska, ktorá nečaká na odmenu.

A práve tu, uprostred našej ľudskej slabosti a tichej únavy, k nám hovorí dnešné evanjelium. Ježiš hovorí slová, ktoré sa v prvom momente zdajú byť takmer nemožné: „Milujte svojich nepriateľov, robte dobre tým, čo vás nenávidia... Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec.“ Ježiš nehovorí, že život bude ľahký. Nehovorí, že bolesť prestane bolieť, alebo že slzy stratia svoju slanosť. On nám ukazuje na spôsob, akým Boh zaobchádza s týmto svetom – s dobrotou, ktorá nepočíta zásluhy, s láskou, ktorá padá na dobrých aj zlých.

Alan, Thao a malý Ryan, vy, ktorí prechádzate týmto hlbokým a tichým utrpením, viem, že sú dni, keď sa vám zdá, akoby sa celé nebo zatiahlo. Thao, Alan, vy sa v tichých hodinách noci niekedy pristihnete pri tom, že sa vraciate k spomienkam a kladiete si otázku, či ste niečo neprehliadli, či ste nemohli urobiť niečo inak. Dovoľte mi dnes, v tichu tohto svätého zhromaždenia, sňať tento ťažký kameň viny z vašich ubolených sŕdc. Pozrite sa na Ježišove slova a na jeho pohľad. Choroba, ktorá si vyžiadala Bena, nebola vašou vinou. Nebola to chyba v starostlivosti, nebol to dôsledok ničoho, čo by ste vy dvaja urobili alebo zanedbali. Tak ako Ježiš odmietol otázku učeníkov o tom, kto zhrešil, že sa človek narodil slepý, tak odmieta aj akúkoľvek vinu vo vašom srdci. Vy ste pre Bena urobili všetko, čo milujúci rodičia urobiť môžu. Dali ste mu domov, dali ste mu svet, prešli ste s ním cesty od rušných ázijských veľkomiest až po svätyne Európy. On vedel, že je milovaný celým vaším srdcom. Zložte ten náklad zo svojich ramien. Boh vás neobviňuje; Boh vás drží v náručí.

Ryan, brat môj, ty stojíš na osobitnom mieste. Ty si s Benom zdieľal tie chvíle, keď sa svet zdal byť veľkým dobrodružstvom – či už pri miskách obľúbeného jedla, pri smiechu na cestách, alebo pri obyčajnom chlapčenskom šantení. Viem, že dom je teraz iný. Viem, že prítomnosť tvojho brata ti nesmierne chýba. Ale Ben žije ďalej v tom, čo si sa od neho naučil. Keď sa usmeješ, keď objavuješ svet s tou istou zvedavosťou, keď miluješ svojich blízkych, Ben je v tom všetkom prítomný. Tvoj život nie je oddelený od jeho; je pokračovaním príbehu, ktorý sa neskončil smrťou, ale našiel svoje miesto v Božej večnosti.

Povedzte si, či to nie je presne to, čo nám pripomína dnešný responzoriálny žalm: „Pane, ty ma skúmaš a poznáš ma... Ty si utvoril moje vnútornosti, stkal si ma v lono mojej matky.“ Žalmista hovorí o Bohu, ktorý nás pozná do najmenších podrobností. Keď otec Alan sníval ten sen – v ktorom kráčal s Benom, keď Ben, zdravý a v zelených šortkách, hovoril: „Ba ơi, testy som spravil, už môžem dýchať, prečo som musel trpieť?“ – a keď odpoveďou bolo objatie a ubezpečenie, že láska pretrváva navždy, to nie je len sen fantázie. To je ozvena hlbokej pravdy, že život našich drahých detí nie je stratený v prachu zeme. On je v bezpečí toho, ktorý ich utvoril.

Boh nás nežiada, aby sme mali odpovede na všetky otázky. On nás nežiada, aby sme rozumeli každičkému zákutiu utrpenia. On nás iba prosí, aby sme dôverovali, že aj v tých najtemnejších chvíľach jeho ruka neskončila svoju prácu. Benov život, hoci trval len pätnásť rokov, bol naplnený svetlom. A to svetlo nezhaslo. Pokračuje v tichých skutkoch lásky, v modlitbách, v každom geste dobrotivosti, ktoré sa koná v tichosti – celkom tak, ako čistá voda, ktorá prúdi zo studne vybudovanej v jeho mene vďačným priateľom v ďalekom Vietname, aby prinášala život tým, ktorí sú v núdzi.

Dnes, keď odídete z tohto miesta späť do svojich domovov, neurobte nič veľkolepé. Stačí, ak si vezmete so sebou len jednu malú vec. Keď pocítite únavu alebo keď bolesť opäť zaklope na dvere, zatvorte na chvíľu oči, spomeňte sa na Benov žiarivý úsmev a povedzte si: „Láska nezaniká.“ Pustite do svojho srdca pokoj, ktorý presahuje každé ľudské chápanie. Nech vás dobrotivý Boh sprevádza, nech opatrní a milujúci pohľad Panny Márie stojí pri každom vašom kroku a nech vedomie, že Ben na vás s láskou hľadí z večnosti, dáva silu prežiť dnešný deň v pokoji a nádeji. Amen.