Spomienka na svätého Petra Clavera, kňaza

Dnes, keď sa Cirkev zastavuje, aby si pripomenula svätého Petra Clavera, muža, ktorý sa stal „otrokom černochov na večnosť“, sa naše čítania otvárajú ako okno do sveta, ktorý je v pohybe. Pavol v liste Korinťanom píše o tom, že „čas je krátky“. Je to veta, ktorú často počujeme, no málokedy ju skutočne cítime v kostiach. Hovorí nám, aby sme žili tak, akoby sme nežili, radovali sa tak, akoby sme sa neradovali, vlastnili tak, akoby sme nevlastnili. Prečo? Nie preto, že by svet bol zlý, ale preto, že svet, ako ho poznáme, sa pomíňa. Je to ako pohľad z okna lietadla vo veľkej výške: mestá pod nami sa zdajú byť len bodkami, cesty len nitkami. Všetko, čo sa zdá byť také pevné a trvalé, je v skutočnosti len dočasné.

Benjamin Vo, náš drahý Ben, bol chlapec, ktorý túto pravdu o „krátkom čase“ poznal spôsobom, aký nám vyráža dych. Ben nebol len chlapec s brilantnou mysľou, ktorý v štvrtom ročníku riešil matematiku ôsmakov, ani len technický nadšenec, ktorý sa ponáral do tajov cloudu a infraštruktúry. Ben bol predovšetkým chlapec, ktorý mal dar vidieť za horizont. Keď sa so svojím otcom díval na lietadlá, keď spolu „spotovali“ na letiskách po celom svete, nepozeral sa len na kovové stroje. Pozeral sa na cestu, na pohyb, na to, že život je neustálym letom. Pamätáte si na tie chvíle, keď sa Ben usmieval pri zmienke o svojej vysnívanej spoločnosti „con chim airlines“? Ten jeho gigot, ten úprimný, detský smiech... to nebol len sen o podnikaní. Bola to radosť z toho, že človek môže vzlietnuť. Že človek nie je pripútaný k zemi.

Teraz, dva mesiace po tom, čo Ben odletel do večnosti, sa možno cítite ako tí, čo zostali na letiskovej ploche. Pozeráte sa na oblohu a pýtate sa, prečo sa ten let skončil tak náhle. Thao, Alan, Ryan, viem, že táto otázka je ako ťažká batožina, ktorú nosíte každý deň. Niekedy sa možno pristihnete, že si v mysli prehrávate posledné mesiace, hľadáte nejaký detail, niečo, čo ste mohli urobiť inak, nejaký signál, ktorý ste možno prehliadli. Dovoľte mi dnes, v mene Božieho milosrdenstva, sňať tento kameň z vašich sŕdc. Vy ste nepochybili. Choroba, ktorá si vyžiadala Bena, nebola vašou vinou. Nebola to chyba v starostlivosti, nebol to nedostatok lásky. Bola to udalosť, ktorá presahuje všetko ľudské chápanie. Boh neposiela choroby, aby trestal, a Boh neukazuje prstom na unavených rodičov. Keď sa učeníci pýtali na slepca, či zhrešil on alebo jeho rodičia, Ježiš túto otázku okamžite zahodil. Zložte ten kameň viny zo svojich ramien. Vy ste pre Bena urobili všetko. Dali ste mu svet, dali ste mu lásku, boli ste jeho prístavom. On vedel, že je milovaný, a táto láska je to, čo si vzal so sebou do večnosti.

Evanjelium nám dnes predkladá blahoslavenstvá. Ježiš nehovorí: „Blahoslavení tí, ktorí majú všetko pod kontrolou.“ Hovorí: „Blahoslavení, ktorí teraz plačete, lebo sa budete smiať.“ To je prísľub, ktorý sa zdá byť v rozpore s našou realitou. Ako sa môžeme smiať, keď je stolička prázdna? Ako sa môžeme radovať, keď srdce krváca? Ježiš nám neponúka lacnú útechu. On nám nehovorí, že bolesť nebolí. On hovorí, že bolesť nie je konečným slovom. Benova láska, jeho ochota ponúknuť všetko, čo mal, pre chorého strýka – tá jeho ponuka z pokladničky – to je to „poklad v nebi“, o ktorom hovorí Ježiš. Ben nikdy tú pokladničku nerozbil, nikdy ju nevyprázdnil, ale v Božích očiach bola už dávno otvorená. Jeho srdce už bolo v nebi. On už vtedy žil podľa logiky kráľovstva, kde dávať znamená mať.

Ryan, brat môj, ty si bol svedkom Benovej radosti. Ty si s ním zdieľal tie chvíle, keď sa svet zdal byť veľkým ihriskom. Viem, že teraz je v dome ticho, ktoré je niekedy až neznesiteľné. Ale Ben je stále s tebou. On ťa neopustil. Keď sa ty smeješ, keď ty objavuješ svet, keď ty miluješ, Benov život v tebe pokračuje. Tvoj život je pokračovaním jeho príbehu. Nenechaj sa zviazať smútkom tak, aby si zabudol žiť. Ben by chcel, aby si lietal – vysoko, tak ako on. Ty si jeho pokračovaním na tejto zemi. Každý tvoj úsmev, každá tvoja zvedavosť je odrazom toho, čo si sa naučil od svojho brata.

Zastavme sa pri tom obraze z Pavlovho listu: „Tí, čo plačú, akoby neplakali.“ To neznamená, že plač nie je skutočný. Znamená to, že náš plač nie je posledným dejstvom. Ježiš sám plakal pri hrobe svojho priateľa Lazára. On vie, čo je to strata. On vie, čo je to bolesť. A práve preto, že on plakal, náš plač má zmysel. Nie sme sami v našom smútku. Boh je v ňom s nami. On je ten, kto nás drží, keď sa nám podlamujú kolená. On je ten, kto nám šepká do ucha, keď sa v noci zobudíme a cítime prázdnotu: „Neboj sa, ja som tu.“

Spomeňte si na ten sen, ktorý mal otec 25. júna. Ben, zdravý, v zelených šortkách, stojaci pri dverách, hovoriaci: „Ba ơi, testy som spravil, už môžem dýchať.“ To nie je len sen. To je pohľad do reality, ktorá je za oponou tohto sveta. Ben je v poriadku. On je v „Banquete neba“. On sa už nemusí trápiť, nemusí bojovať. On je v pokoji, v náručí toho, ktorý ho stvoril z lásky. A on sa na vás pozerá s takou nehou, akú si ani nedokážeme predstaviť. On vás čaká. On je tým, kto vás povzbudzuje, aby ste kráčali ďalej, aby ste žili, aby ste milovali.

Čo si teda odniesť do týchto dní? Možno je to len jedna malá vec. Keď sa ráno zobudíte, povedzte si: „Dnes budem žiť tak, ako by to urobil Ben.“ Možno to bude drobné gesto lásky k niekomu, kto je sám. Možno to bude chvíľa ticha, keď sa pozriete na oblohu a poďakujete za to, že ste Bena mali, hoci len na krátky čas. Možno to bude pomoc niekomu, kto potrebuje, aby mu niekto podal ruku. Benova láska, jeho „Giếng Gioan Baotixita“, tá studňa v Cà Mau, ktorá v jeho mene dáva život, je živým dôkazom toho, že láska nikdy neumiera. Ona prúdi ďalej. Ona mení svet.

Nechajte túto lásku prúdiť aj cez vás. Nechajte ju, aby vás uzdravovala. Boh vás neopustil. On je vašou silou, vašou nádejou, vaším svetlom. Dôverujte mu. On pozná cestu, aj keď my vidíme len hmlu. Benjamin Đại Dương Vo, odpočívaj v pokoji a oroduj za svojich rodičov a brata, aby raz, v Božom kráľovstve, bol náš smútok premenený na radosť, ktorá sa nikdy neskončí. A vy, drahí moji, nezabúdajte, že ste obklopení láskou, ktorá vás nikdy neopustí. Boh je s vami. Amen.