Pondelok 23. týždňa v cezročnom období

Dnes, keď stojíme v tichu tohto chrámu, naše myšlienky sa prirodzene obracajú k tým najprostším veciam. Možno je to zvuk krokov v prázdnej chodbe, alebo pohľad na stôl, kde kedysi sedával náš drahý Benjamin. V dnešnom evanjeliu nás Lukáš pozýva do synagógy, kde Ježiš stretáva muža s vyschnutou rukou. Nie je to scéna plná veľkoleposti. Je to scéna tichého utrpenia a hlbokej ľudskej potreby. Ten muž tam stál. Jeho ruka, ktorá kedysi možno držala pero, ktorou písal kódy, alebo ktorou sa dotýkal vecí tohto sveta, bola nehybná. A farizeji? Tí tam stáli tiež. Ale oni nevideli človeka. Oni videli iba pravidlo. Oni videli iba príležitosť na obvinenie.

Ježiš však vidí inak. On sa pozerá priamo na to, čo je skryté pod povrchom. Pozrie sa na toho muža a povie: „Vstaň a poď do prostriedku.“ To je pozvanie, ktoré adresuje aj nám. Vstať. Znamená to nenechať sa zdrviť váhou našej bolesti, nenechať sa zviazať tým, čo bolo stratené, ale postaviť sa do svetla Kristovej prítomnosti. Benjamin Vo, náš drahý Ben, bol chlapec, ktorý v sebe niesol obrovský dar zvedavosti a brilantnej mysle. Bol to chlapec, ktorý sa vedel nadchnúť pre technológie, pre cloud, pre logiku, ktorá riadi náš svet. Ale viete, čo bolo na ňom najkrajšie? Nebola to tá jeho bystrosť. Bola to jeho schopnosť byť celkom prítomný. Keď sa usmial, keď sa zasmial na svojich snoch o „con chim airlines“, bol to celý on. Bol to život v jeho najčistejšej podobe.

Svätý Pavol v prvom čítaní dnes hovorí o „starom kvase“. Hovorí o potrebe očistiť sa, aby sme sa stali „novým cestom“. Často sa pýtame, čo je tým starým kváskom v našom živote. Možno je to horkosť, možno je to otázka „prečo“, ktorá nám nedá spávať. Možno je to pocit viny, ktorý sa vkráda do našich sŕdc v tichých chvíľach noci. Alan, Thao, Ryan, chcem vám dnes povedať niečo veľmi dôležité. Boh sa na vás nedíva s obvinením. On sa na vás díva s nekonečnou nehou. Keď sa učeníci pýtali na slepca, či zhrešil on alebo jeho rodičia, Ježiš túto otázku okamžite zahodil. Choroba, ktorá si vyžiadala Bena, nebola vašou vinou. Nebola to chyba v kóde, nebola to chyba v starostlivosti. Bola to udalosť, ktorá presahuje všetko ľudské chápanie. Vy ste urobili všetko. Dali ste mu svet, dali ste mu lásku, dali ste mu seba. A to je to jediné, čo v Božích očiach skutočne zostáva.

Ježiš hovorí: „Je dovolené v sobotu robiť dobre, či zle? Zachrániť život, či zničiť ho?“ A potom povie tomu mužovi: „Natiahni ruku.“ A on ju natiahol. Predstavte si ten moment. Tá ruka, ktorá bola roky nehybná, zrazu ožila. Je to obraz uzdravenia, ktoré Boh ponúka nám všetkým. Možno sa cítite ako tá vyschnutá ruka – nehybní, ochromení smútkom, neschopní uchopiť zajtrajšok. Ale Ježiš vám hovorí: „Natiahni ruku.“ Natiahni ruku k nemu. Dovoľ mu, aby sa ťa dotkol. Dovoľ mu, aby tvoju bolesť premenil na nádej, ktorá je silnejšia než smrť.

Ben bol chlapec, ktorý vedel, čo znamená dávať. Spomeňte si na ten moment, keď chcel ponúknuť všetko, čo mal, aby pomohol strýkovi. Nikdy to neurobil, nebolo to treba, ale tá ponuka – tá čistá, detská, úprimná ponuka – to je to, čo zostáva v nebi. To je tá „nekvasená múka úprimnosti a pravdy“, o ktorej píše Pavol. Benov život bol takýmto darom. On nám ukázal, že aj krátky život môže byť naplnený nekonečnou láskou. On teraz vidí Boha tvárou v tvár. On už nepotrebuje žiadne pozemské nástroje, žiadne cloudové riešenia. On je v „Banquete neba“, o ktorom sme hovorili. A odtiaľ sa na vás usmieva.

Ryan, brat môj, ty si niesol s Benom bremená aj radosti. Ty si bol jeho svedkom. Keď sa pozeráš na oblohu, keď myslíš na lietadlá, vedz, že Ben je s tebou. On ťa povzbudzuje, aby si žil. Aby si sa nebál snívať. Aby si bol odvážny. Tvoj život je pokračovaním jeho príbehu. Nech tvoja radosť, tvoja zvedavosť a tvoja láska sú svedectvom o tom, že Benov život nebol márny, ale že bol semenom, z ktorého vyrastá nádej pre mnohých.

Možno sa dnes pýtate, ako žiť ďalej. Ako naplniť tie dni, ktoré sa zdajú byť také prázdne. Odpoveď je v tej drobnej, každodennej láske. V tom, že sa zastavíte pri niekom, kto potrebuje úsmev. V tom, že urobíte niečo malé, nenápadné, niečo, čo by Ben urobil. Možno je to len krátka modlitba, možno je to chvíľa ticha, keď si spomeniete na jeho smiech. Nech je váš život ako tá studňa v Cà Mau – zdrojom, ktorý dáva život iným. To je cesta, ako nechať Benovu lásku prúdiť ďalej.

Boh neposiela bolesť, aby nás zničil. On prichádza do našej bolesti, aby ju zdieľal. On je ten, kto plače s vami. On je ten, kto vás drží za ruku, keď sa cítite sami. Dôverujte mu. On pozná cestu, aj keď my vidíme len hmlu. Dnes, keď odídete z tohto miesta, odneste si so sebou túto istotu: nie ste sami. Boh je s vami, Ben je s vami v Božej blízkosti, a vy ste obklopení láskou, ktorá nikdy nekončí. Benjamin Đại Dương Vo, odpočívaj v pokoji a oroduj za nás, aby sme aj my raz mohli stáť v tom istom svetle, v ktorom teraz žiariš ty. Amen.