Piatok dvadsiatej druhej týždňa v Cezročnom období

Stojíme dnes v tichu, ktoré je v mnohom podobné tomu, keď človek hľadí na prázdnu dráhu letiska po tom, čo posledné lietadlo zmizlo v oblakoch. Je to ticho, ktoré nie je prázdne, ale ťažké – ticho, v ktorom sa ozývajú ozveny smiechu, šuchot papiera a ten známy zvuk detských krokov. Prešli dva mesiace, drahí moji, odkedy sa náš drahý Benjamin Vo vrátil domov k Otcovi. Dva mesiace, počas ktorých sa svet zdá byť iný, akoby sa v ňom niečo nenávratne zmenilo, akoby sa obloha, ktorú Ben tak miloval, stala o niečo vzdialenejšou.

Svätý Pavol v dnešnom čítaní hovorí niečo, čo nás musí zasiahnuť priamo do srdca. Píše: „Pre mňa je pramálo dôležité, či ma súdite vy alebo nejaký ľudský súd... ten, kto ma súdi, je Pán.“ Pavol nás pozýva, aby sme prestali hľadať vinníkov, aby sme prestali súdiť vlastné kroky či kroky iných v čase, keď nás drví smútok. Pozýva nás do pokoja, ktorý prichádza iba vtedy, keď odovzdáme všetko – aj naše otázky, aj naše „keby“ – do Božích rúk.

Alan, Thao, Ryan... vidím vás. Vidím tú bolesť, ktorá sa v tichu noci stáva takmer fyzickou. Viem, že v týchto dňoch sa možno vracajú chvíle, keď sa pýtate: „Kde sme urobili chybu? Mohli sme urobiť viac? Prečo sa to stalo práve nám?“ Dovoľte mi dnes, v mene Božieho milosrdenstva, sňať tento kameň z vašich sŕdc. Vy ste nepochybili. Choroba, ktorá si vyžiadala Bena, nie je trest. Nie je to dôsledok ničoho, čo by ste urobili alebo zanedbali. Žiadna bdelosť, žiadna technológia, žiadna ľudská snaha nemohla zmeniť to, čo bolo v Božom tajomstve pre Benov život. Boh neposiela choroby, aby trestal, a Boh neukazuje prstom na unavených rodičov. Keď sa učeníci pýtali na slepca, či zhrešil on alebo jeho rodičia, Ježiš jasne povedal: „Nezhrešil ani on, ani jeho rodičia.“ Zložte ten kameň viny zo svojich ramien. Vy ste pre Bena urobili všetko. Dali ste mu svet, dali ste mu lásku, boli ste jeho prístavom. On vedel, že je milovaný, a táto láska je to, čo si vzal so sebou do večnosti.

V evanjeliu nás Ježiš dnes pozýva k niečomu novému. Súperi sa ho pýtajú, prečo jeho učeníci nejedia a nepijú ako iní. Ježiš odpovedá obrazom: „Nové víno treba liať do nových nádob.“ Toto je kľúč pre náš život dnes. Staré nádoby – naše staré očakávania, naše predstavy o tom, ako mal Benov život pokračovať, naše plány, ktoré sme si kreslili – tie sa v tejto skúške rozbili. A to bolí. Ale Boh nám ponúka „nové víno“. Ponúka nám spôsob, ako milovať Bena inak, nie cez prítomnosť jeho tela, ale cez prítomnosť jeho ducha v našich životoch.

Ben bol ako to lietadlo, ktoré sa vznáša vysoko nad mrakmi. Bol to chlapec s brilantnou mysľou, ktorý v štrnástich rokoch programoval zložité systémy a sníval o „con chim airlines“. Pamätáte si, ako sa vždy zasmial a gigotal, keď hovoril o svojich plánoch? To bola jeho radosť – radosť, ktorá nepoznala hranice. On nebol chlapec, ktorý by sa bál. Bol to chlapec, ktorý sa nebál snívať. A táto jeho zvedavosť, táto jeho túžba po výškach, je teraz naplnená. On už nepotrebuje cloudové infraštruktúry. On vidí Tvorcu všetkého, on vidí krásu, o ktorej sa nám ani nesníva.

Ryan, brat môj, ty vieš, aké to je nemať pri sebe svojho najlepšieho priateľa. Viem, že sú dni, keď je ticho v dome až príliš hlasné. Ale Ben je stále s tebou. On sa usmieva na tvoje úspechy, on ťa podopiera, keď je ti ťažko. Keď sa ty smeješ, keď ty objavuješ svet, keď ty miluješ, Benov život v tebe pokračuje. Tvoj život je pokračovaním jeho príbehu. Nenechaj sa zviazať smútkom tak, aby si zabudol žiť. Ben by chcel, aby si lietal – vysoko, tak ako on.

Možno sa pýtate, ako ďalej. Ako žiť, keď srdce je napoly prázdne? Odpoveď je v tom, čo robil Ben. Spomeňte si na ten moment, keď chcel obetovať celú svoju pokladničku pre chorého strýka. Nikdy ju nerozbil, nikdy ju nevyprázdnil – ten skutok nebol o peniazoch. Bol o srdci, ktoré bolo ochotné dať všetko. To je to „nové víno“. Žiť tak, že budeme dávať – dávať lásku, dávať čas, dávať súcit tým, ktorí trpia. Každý drobný skutok lásky, ktorý urobíte v Benovom mene, každá pomoc, ktorú poskytnete niekomu inému, je spôsobom, ako nechať jeho život prúdiť ďalej. Ako tá studňa v Cà Mau, ktorá v jeho mene dáva život – to je Benova prítomnosť vo svete.

Boh je taký veľký, že ho nemožno pochopiť, ale je taký dobrý, že ho možno milovať. To je všetko, čo od nás Boh žiada. Nemusíme mať odpovede na otázku „prečo“. Stačí, ak ho budeme milovať a ak budeme milovať jeden druhého, tak ako to robil Ben.

Dnes, keď odídete z tohto miesta, urobte jednu malú vec. Možno je to len krátka modlitba, možno je to chvíľa, keď sa zastavíte a poďakujete za to, že ste Bena mali, hoci len na krátky čas. Alebo urobte niečo láskavé pre niekoho iného, niečo nenápadné, čo by Ben urobil. Nech je váš život svedectvom o tom, že láska je silnejšia než smrť.

Boh vás drží. On je vašou silou v tejto horúčke smútku. On je tým, kto vás v noci objíma, keď sa cítite sami. Dôverujte mu. On pozná cestu, aj keď my vidíme len hmlu. Benjamin Đại Dương Vo, odpočívaj v pokoji a oroduj za svojich rodičov a brata, aby raz, v Božom kráľovstve, bol náš smútok premenený na radosť, ktorá sa nikdy neskončí. Amen.