Spomienka na svätého Maximiliána Máriu Kolbeho, kňaza a mučeníka

Pánovo slovo zaznelo ku mne: „Syn človeka, daj Jeruzalemu poznať jeho ohavnosti. Povedz: Takto hovorí Pán, BOH, Jeruzalemu: Svojím pôvodom a rodom pochádzaš z kanaánskej krajiny; tvoj otec bol Amorejčan a tvoja matka Hetejka. Čo sa týka tvojho narodenia: v deň, keď si sa narodila, nebola ti odrezaná pupočná šnúra, nebola si obmytá vodou na očistenie, nebola si natretá soľou ani zavinutá do plienok. Nikto na teba nezrel s ľútosťou ani so zľutovaním, aby pre teba urobil niečo z toho. Bola si vyvrhnutá na otvorené pole ako niečo odporné v deň tvojho narodenia. Vtedy som išiel okolo teba a videl som teba, ako sa zvíjaš vo svojej krvi. Povedal som ti: 'Ži vo svojej krvi a rásť ako poľná rastlina.' Ty si rástla a vyvíjala sa, dospela si do veku zrelosti; tvoje prsia sa utvorili a tvoje vlasy narástli, ale bola si stále úplne nahá. Znova som išiel okolo teba a videl som, že tvoj čas bol časom lásky. Preto som rozprestrel na teba krídlo svojho plášťa a prikryl som tvoju nahotu; prisahal som ti a uzavrel som s tebou zmluvu, hovorí Pán, BOH, a stala si sa mojou. Obmyl som ťa vodou, zmyl som z teba tvoju krv a pomazal som ťa olejom. Odel som ťa do vyšívaného rucha, obul som ti sandále z jemnej kože, opásal som ťa jemným ľanom a odel hodvábom. Ozdobil som ťa šperkami: dal som ti náramky na ruky, náhrdelník na hrdlo, krúžok do nosa, náušnice do uší a nádhernú korunu na hlavu. Tak si bola ozdobená zlatom a striebrom; tvoj odev bol z jemného ľanu, hodváb a vyšívaná látka. Jemná múka, med a olej boli tvojím pokrmom. Bola si mimoriadne krásna a dosiahla si kráľovskú dôstojnosť. Tvoja sláva sa rozšírila medzi národmi pre tvoju krásu, lebo bola dokonalá pre moju nádheru, ktorú som na teba položil, hovorí Pán, BOH. Ale ty si sa spoľahla na svoju krásu, použila si svoju slávu na to, aby si sa stala smilnicou, a svoje smilstvo si ponúkala každému okoloidúcemu, ktorého si sa stala. Predsa však pamätám na svoju zmluvu, ktorú som s tebou uzavrel v dňoch tvojej mladosti, a ustanovím s tebou večnú zmluvu, aby si si spomenula a hanbila sa a aby si pre hanbu už neotvorila ústa, keď ti odpustím všetko, čo si urobila, hovorí Pán, BOH.“

R. Odvrátil si svoj hnev. Hľa, BOH je moja spása; mám dôveru a nebojím sa. Lebo PÁN je moja sila a moja pieseň, on sa mi stal spásou. S radosťou budete čerpať vodu z prameňov spásy. R. Odvrátil si svoj hnev. Oslavujte PÁNA, vzývajte jeho meno; oznamujte medzi národmi jeho skutky, pripomínajte, že jeho meno je vznešené. R. Odvrátil si svoj hnev. Spievajte PÁNOVI, lebo urobil veľkolepé veci; nech je to známe po celej zemi. Plesaj a jasaj, obyvateľka Siona, lebo veľký uprostred teba je Svätý Izraela! R. Odvrátil si svoj hnev.

K Ježišovi prišli farizeji a pokúšali ho: „Je dovolené prepustiť manželku z akejkoľvek príčiny?“ On odpovedal: „Nečítali ste, že Stvoriteľ ich od počiatku ako muža a ženu stvoril a povedal: 'Preto muž opustí otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja jedným telom'? A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo. Čo teda BOH spojil, človek nech nerozlučuje.“ Povedali mu: „Prečo teda Mojžiš rozkázal dať rozlukový list a prepustiť ju?“ Odpovedal im: „Pre tvrdosť vášho srdca vám Mojžiš dovolil prepustiť vaše manželky, ale od počiatku to nebolo tak. A hovorím vám: Kto prepustí svoju manželku — okrem prípadu smilstva — a vezme si inú, cudzoloží.“ Jeho učeníci mu povedali: „Ak je to tak medzi mužom a ženou, neoplatí sa ženiť.“ On im odpovedal: „Nie všetci chápu toto slovo, len tí, ktorým je to dané. Sú totiž kliesnenci, ktorí sa tak narodili z lona matky, sú kliesnenci, ktorých kliesnili ľudia, a sú kliesnenci, ktorí sa sami pokliesnili pre nebeské kráľovstvo. Kto to môže pochopiť, nech pochopí.“